nedeľa 13. decembra 2015

To správne šťastie

Ženy  sú od narodenia považované za tie poslušnejšie, otvorenejšie, milšie, jemnejšie, krehkejšie, citlivejšie, slabšie... Vo všeobecnosti. Ako postavička na dámskych záchodoch, ktorá má sukničku. Taká je ikona typického dievčaťa. Sme tie, ktoré navonok svoje emócie prežívajú oveľa viac ako muži. Ich šablóna normálnosti je v podstate opakom tej našej. Drsnejší, silnejší, väčší, ochrancovia, bez slabostí...

Tieto „pravidlá“ si osvojujeme už v detstve, kedy dievčatá nosia ružové oblečenie a chlapci modré. Kedy sa dievčatá hrajú s bábikami a chlapci s autíčkami. Dievčatá majú dlhé vlasy, chlapci krátke. Rozdeľujeme deti do dvoch skupín. Podľa pohlavia. 
A potom im povieme, že sú slobodní, že môžu byť kým chcú, pritom sme im dali nálepku už v bruchu.

Ľudia si totiž predávajú svoje zvyky z generácie na generáciu. Ako boli vychovaní, tak sa snažia vychovať svoje deti. Snažia sa im predať všetko to, čo sa naučili od svojich rodičov. 


To všetko sú však len zvyky. Etiketa, ktorá je hlboko zakorenená v ľuďoch stovky rokov dozadu. Niekedy dávno niekto povedal, že slovo kurva je škaredé a neslušné. Ale čím je to slovo iné? Čím sa líši od ostatných slov? Prečo je jeho vyslovovanie označované za akýsi prehrešok? Prečo sa ľudia cítia drsnejšie pri jeho vyslovovaní?
Lebo je to tak zaužívané. Mama povedala, že sa to nepatrí. Mama mi kúpila bábiku, lebo som dievča. Brat dostal na Vianoce autíčko. 
Rodičia sa snažia dať nám všetko, čo si myslia, že je správne. Myslia si to oni, no je to správne aj pre ich deti?

Nie všetko, čo je zaužívané, musí byť správne. Musíme chodiť na základnú školu, potom na strednú a na vysokú, aby sme si zohnali prácu a mohli živiť svoje deti, ktoré budú chodiť na základnú školu, potom na strednú a na vysokú, aby si zohnali prácu... Je to len rutina dnešnej doby, ktorá vôbec nemusí byť to, čo od života očakávate vy. 


Niektorí sa čudujú, prečo neberieme dvoch gayov rovnako ako dve lesby. Veď je to ten istý prípad, kedy sa stretnú dve rovnaké pohlavia, no pritom ženské páry podvedome schvaľujeme viac ako tie mužské. Lebo ženy sú tie citlivejšie, tie, ktoré dokážu v mužovi rozprúdiť tie jeho emócie, rozlomiť jeho vonkajšiu vrstvu. A pri dvoch mužoch, ktorí by podľa mužskej ikony mali byť drsní a silní... Sú zrazu k sebe navzájom nežní aj bez ženy. To, čo bolo odjakživa zákonom sa zrazu poruší a stane sa niečo nevysvetliteľné, na čo ľudia nemajú šablónu. Je to nesprávne. Bodka. 

Príroda nás stvorila tak, aby v páre bola žena a muž a že ak by sme to robili inak, vymreli by sme, lebo muž s mužom predsa nedokážu stvoriť ďalší život. Že zvieratá to tiež nerobia.

Z tých istých úst na druhý deň počúvam, že vegetariáni sú hlúpi, lebo stavajú zvieratá na našu úroveň. My sme predsa inteligentnejší ako oni, nemusíme mať výčitky z toho, že ich papáme.

A o to ide. My sa nemôžeme porovnávať  so zvieratami. Nemôžeme sa porovnávať s ničím na tejto planéte, lebo sme inteligentnejší. V kostole hovoria: „Nenechajte sa ovládať svojimi pudmi, svojim telom. Veď predsa nie sme zvieratá...“ Na ďalšej kázni počúvam o tom, že homosexualita je zlá a neprirodzená, že takto to v prírode nefunguje. Áno, lebo v prírode sa zvyčajne zvieratá obmedzujú a myslia na to, že „ach, ešte nie sme svoji, mali by sme až po svadbe.“

To, že je v našom svete niečo už veľmi dlho zaužívané neznamená, že je to správne/nesprávne. To, že svet povedal, že homosexualita je neprirodzená ešte neznamená, že to tak naozaj je. To, že niekto povedal, že dievčatá sa majú hrať s bábikami ešte neznamená, že je to správne. To, že chlapci nenosia sukne a baby si holia nohy vôbec nie je prirodzené pre všetkých. Každý je iný, každý má svoju šablónu, ktorá môže vyzerať ako on chce. Správne je to, čo cítime, nie to, čo cítia ostatní. Nikto ma nikdy nepresvedčí o tom, že to, čo  je pre mňa vnútorne správne, je nesprávne len kvôli tomu, lebo sa to tak „nerobí“.

Vŕtať sa v nose je nesprávne. Prečo? Lebo je to nechutné. No len pre tých druhých. Byť gay je nesprávne. Prečo? Lebo je to nechutné. No len pre tých druhých. 
Robím niečo, čo sa druhým nezdá v poriadku a len kvôli nim by som sa mala zmeniť? Život mám len jeden a chcem ho prežiť tak ako sa to páči mne, nie tak ako sa to páči iným, aj keby to malo byť s prstom v nose. Chcem ho žiť čo najviac správne a šťastne. Šťastne znamená správne. Správne pre mňa.

4 komentáre:

  1. Amen, sestra. Veľmi výstižný a pravdivý článok.
    Osobne ma najviac dostala tá časť s farbami, pretože kvôli tejto zaužívanej kravine už z princípu neznášam ružovú. Pritom keby mi ju nepchali už od kolísky (ako dievčaťu), možno by mi až tak neprekážala. (Okej, blbá predstava, nemyslím si, že by niečo také bolo možné :D )
    To so zvieratami... Nikdy som o tom takto nerozumela, ale rozhodne na tom niečo je.

    ďakujem za zaujímavé čítanie na večer ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem aj ja :) Ja presne z toho istého dôvodu nemám rada ružovú. A bábiky... :D Mne týmito zvieratami sestra vždy argumentuje a ja som jej toto nikdy nedokázala vysvetliť :D

      Odstrániť
  2. Ahoj, také mě tvůj článek zaujal. Vystihla si to naprosto přesně. Dnešní svět se přímo hemží předsudky. A proč? Protože lidi mají strach se vymykat. Jak by svět asi vypadal a o kolik by byl krásnější, kdy by se lidé naučili navzájem si naslouchat a tolerovat se.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne, niekedy nepochopím, ako sa ostatní ľudia dokážu tak strašne starať do životov ostatných...

      Odstrániť