utorok 29. septembra 2015

KNIŽNÁ RECENZIA: Jazdci časom - Kód apokalypsy (Alex Scarrow)

Autor: Alex Scarrow
Originál: The Doomsday Code (TimeRiders #3)
Počet strán: 416
Vydavateľstvo: Slovart, 2014

anotácia

Maddy nájde odkaz, v ktorom sa píše o Pandore. Nazdáva sa, že sa v nej nachádzajú informácie o ich záhadnej Spoločnosti. Preto sa Liam vyberá do roku 1194, aby našiel starodávny templársky rukopis a rozlúštil ho. Do minulosti ho tentokrát sprevádzajú Bob aj Becky, obe podporné jednotky. Robin Hood im však znepríjemní chod celej akcie. 


Hneď na začiatku sme mali možnosť zúčastniť sa prvého premiestnenia v čase samotného Waldsteina (vynálezcu stroja času) v roku 2044. Keď sa dostanem do tejto časovej pozície, budem čakať na onoho človeka.

Čo sa týka zápletky tretej časti Jazdcov časom, zostala som neprekvapená. Po tom, čo sa dialo v druhej časti (dinosaury, tie divné veci z časového priestoru, Foster...) toto bola len akási predohra k štvrtému dielu.

Napriek voľnému tempu som sa bavila, čo pripisujem hlavne Becky a Bobovi. Či už ich vzájomné rozhovory, vtipy, úsmevy alebo neznalosť a snaha pochopiť ľudské emócie. Taktiež tu vzniká veľký otáznik ohľadne toho, s kým skončí Becky. V druhej časti som si bola istá, že to bude Liam, no v trojke sa do toho motá už aj Bob spolu s Rastislavovým bratom (z minulosti).

Čo sa doteraz zanedbávalo, nám autor vynahradil Kódom apokalypsy, hlavne čo sa týka vzťahov. Na základni v roku 2001 sa totiž zjavil Adam, ktorý si s Maddy veľmi rozumel. Tá, zavalená tajomstvami však nemohla myslieť na lásku.

Kvázi záporné postavy sa mi zdali doposiaľ najzaujímavejšie.
Z údajného Robina Hooda som mala veľkú radosť. Celé to záhadno a odhalenie okolo neho ma bavilo. Tým, že bol z budúcnosti sme sa zas o Spoločnosti dozvedeli o veľmi máličko viac. Zároveň sa nám to ale aj o veeeeeľmi veľmi viac zamotalo. Bez vysvetlenia.

Proste sa to zauzlilo, predchádzajúce uzle sa ešte pritiahli a my sme zostali zamotaní v nezodpovedaných otázkach. Vezieme sa na lodi nevedomosti spolu s Maddy, Sal a Liamom v očakávaní, čo prinesie budúcnosť. Počula som však, že štvrtý diel má toho dosť odhaliť.

Veľa sme sa však dozvedeli o histórii, na čo už sme zvyknutí. Rok 1994 bol zaujímavý a sledovať ako sa v tej dobe žilo, ma fascinovalo. A čo ma potešilo asi najviac, naučila som sa novú šifru! Čím sa dostávam k šifre z predchádzajúcej knihy, ktorú som ešte nerozlúštila!

Tie veci ako krátke kapitoly čo ma nútili neustále obracať strany alebo veľmi príjemné a akčné písanie autora spomínam len okrajovo. Správne načasovanie a premyslenie celého príbehu je samozrejmosťou.
Celkovo hodnotím knihu ako veľmi pozitívnu. Prekvitá technikou a rôznymi technickými vecami. Z celej série srší potenciál. Trochu sa však obávam množstva. Deviatka je odvážne číslo a som zvedavá, či sa aj k tej poslednej dostaneme v slovenskom vydaní.

Za recenzný výtlačok ďakujem Megaknihám.

pondelok 7. septembra 2015

KNIŽNÁ RECENZIA: Galgad (Ergall)

Originál: Galgad - Příběh strážce Země #1
Počet strán: 232
Vydavateľstvo: Vlastné náklady
Rok vydania: 2015

ANOTÁCIA

V dávných dobách, v dolině obehnané horami, se probudí nejmocnější strážce Gathary. Není to náhoda. Na svět přišli ti noví, odlišují se od ostatních, narušují snad křehkou rovnováhu?
Navíc se schyluje k válce mezi lidmi, nadvláda zdvojeného kříže rozpíná ruce. Galgad pátrá po pravdě. Nenalézá však vlky ani ostatní. 
Nechte se okouzlit poutavým příběhem, nechte se uchvátit prastarými lesy, v nichž tečou čisté řeky. Budete mít pocit, jako byste sami chodili těmi místy, potkávali tvory z dávné říše. Obdivujte hrdiny i obyčejné lidi, kteří se snaží bojovat s nepřízní osudu. Odhalte kruté pravdy našich činů.


Počas celej dovolenky som Galgada vláčila všade so sebou (čo sa aj prejavilo v podobe somárskych uší a zvlnených stránok). Bola to skvelá voľba, lebo som sa vôbec nemusela namáhať premýšľaním. Predstavovala som si to však o kúsok akčnejšie. Príbeh bol písaný v jednej rovine, chýbala mu dynamika. Zo všetkých strán na mňa stále pokukovali drobné chybičky krásy, ale inak to šlo celkom fajn.
Jednou z chybičiek je zmätok v tom, kedy kto čo hovorí a čo si myslí. Text nebol písaný len z Galgadovho pohľadu, ale aj z pohľadu ostatných ľudí a zvierat. Jeden odsek rozprávala veverička, druhý potok zurčiaci cez les a tretí náhodný okoloidúci. Proste bordel, z ktorého sa mi len ťažko vymotávalo, no časom som v tom už získala prax a išlo to o niečo ľahšie. 

Celá kniha sa niesla v štýle "ľudia ničia prírodu" a "zachráňme prírodu". Je to skvelá téma, neobvyklá pre fantasy, ako aj autor spomínal, no moc sa o tieto veci nezaujímam a mám na ne iný názor ako autor, takže mnohé pasáže boli pre mňa problematické. Sesterniciam som však hovorila o čom kniha je a ich to zaujalo.  
Zároveň kniha obkvetá všelijakými múdrymi vetičkami a poučkami o praveku a zvieratách, čo som, naopak, ocenila.  

Čo by som chcela vyzdvihnúť, je fantázia autora. Páčilo sa mi využitie všetkých štyroch živlov, ako sa Galgadove ruky menili na korene stromu a hlavne - možnosť premeniť sa na akúkoľvek bytosť. Pri každej premene som sa rozplývala od závisti, ako veľmi by som to chcela vedieť aj ja. Veľké plus. 


Herecké výkony postáv v tejto knihe (ak to tak môžem nazvať) nestáli za veľa. Chýbali mi tu nejaké výnimočné črty, vďaka ktorým by som si ich obľúbila. 
Čo sa týka hlavnej postavy - Glagada - bol to jednoducho dedo. Zastarané názory, zelená brada až po zem (čo bolo cool) a celkom tichý. S humorom si ruku nepodal, práve naopak, bol príliš vážny.
Mojimi obľúbencami sa stali bratia Athill a Athir. Proste dvaja týpci, ktorí príbeh jednoznačne oživili.
A poslednou z postáv, ktoré som chcela spomenúť, je Síd, jedna z mála . Úžasne flegmatický majiteľ vlka Drápa. Bol mi sympatický už od začiatku a bolo pre mňa veľmi jednoduché vcítiť sa doňho.

Kniha na mňa pôsobila dojmom, akoby bol autor spokojný s tým, čo vytvoril. Bola tam jeho myšlienka, ktorú chcel poslať do sveta, všetko sa odohrávalo presne tak ako si to on predstavoval a myslím, že len málokto mu do toho mohol zasahovať. Pravdaže, môžem sa mýliť, ale mám z toho taký pocit. Fantasy prvky sa mi páčili, to ostatné už menej, no celé to dávam za vinu rozdielnym názorom na tému "príroda". Určite knihu odporúčam ľuďom, ktorí sa o túto tému

zaujímajú, lebo do nej prispieva rozmanitými myšlienkami, ktoré by si nemali nechať ujsť.

Nakoniec som si nemohla odpustiť túto pesničku. Je úžasná a opisuje Galgadove pocity :D