pondelok 24. augusta 2015

narodeninujeme #2 /vyhodnotenie/

Včera večer som sa vrátila z Chorvátska a keď som dnes ráno otvorila oči, uvedomujúc si, že tam už nie som... Neviem si to vynachváliť, dokonca aj na lodi to bolo skvelé. Cestovali sme päť áut (celá família), takže nudiť sa bolo nemožné. Majiteľ domu, ktorý sme mali prenajatý, Roko, bol neuveriteľne milý, láskavý a zlatý. 
A okrem skvelých zážitkov som si doniesla aj veľa vecí s nálepkou "prvýkrát". Prvýkrát som jedla morské príšery, prvýkrát som skákala do vody z veľkej výšky, prvýkrát som spala na vodnej posteli (moc si to nepamätám), prvýkrát s rodinou pri mori, prvýkrát poriadne opálená... a popri tom som so sebou všade vláčila svoj prvý recenzák. 


A aby som sa konečne dostala k veci. Naša súťaž k druhým narodeninám sa už skončila spolu s dovolenkou a aj mojimi prázdninami. Oddnes sa vyhodnocuje, maká sa a učí. Na stránke Rafflecopter som veľmi neslávnostne klikla na tlačidlo "add a random winner" a bola som mierne vykoľajená ako rýchlo sa to stalo. 

Z dvadsiatich šiestich opýtaných si 65% zvolilo knihu Škola dobra a zla. S nemalým odstupom za ňou bola Dcéra dymu a kosti s 27-mimi% a so 4-mi% skončili knihy Tweetni mi a Denník poďobaného upíra. Nehovorím, že som to nečakala, lebo to bolo hneď z prvu jasné, ale aj tak... človek si nikdy nemôže byť ničím istý. 

Čo sa týka tej záhadnej úlohy, ktorú som vám dala (a ktorú na moje prekvapenie nie každý pochopil) som milo prekvapená. Niektorí sa zamýšľali nad svojimi problémami či nedostatkami, niektorí sa mi zas pochválili so svojimi zdolanými prekážkami, miestami sa vyskytol humor, no a samozrejme som dostala veľa typov na nové knihy. 
Gratulujem Iba Klaudii k vodičáku! :3 

Prejdime ale k výhercovi. Z celkového počtu hlasov 191 vyhralo číslo 44, pod ktorým sa ukrývala... 

Martina F. 


Martina patrila medzi  65% a jej voľbou bola kniha Škola dobra a zla, ktorú jej obratovo pošlem, ak mi do 72h. odpíše na mail. Gratulujem výhercovi a ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili a tým oslávili náš druhý rok na Bloggeri. Všetkých vás lubim a milujem. 

štvrtok 6. augusta 2015

KNŽNÁ RECENZIA: Škola dobra a zla (Soman Chainani)

Originál: The School for Good and Evil #1
Počet strán: 416
Vydavateľstvo: CooBoo, 2014

O ČO SA JEDNÁ? 

Keď som bola malá a čítavala som rozprávky (čítala mi ich moja mama), verila som, že všetko je skutočné, ale skryté niekde ďaleko. A práve v tejto knihe to bolo rovnako. S tým rozdielom, že deti mali možnosť sa do rozprávok dostať. V prípade, že absolvujú Školu dobra a zla. 
V škole dobra sa budúce princezné učia ako byť okúzľujúcou, talentovanou a dokonalou, princovia sa zas vzdelávajú v oblastiach záchrany princezien, čo starostlivosti o seba samého. Kdež to v škole zla sa pokúšajú vychovať kvalitných zloduchov a strigy, ktoré by mohli dobrým znemožňovať ich šťastie.  
Študenti na týchto školách sa označujú buď ako eversi (dobrí) alebo neversi (zlí). Riaditeľ a príslušný učiteľský zbor sa celé veky snaží udržiavať rovnováhu medzi nimi, no posledné roky sa zdá, že cirka sa prikláňa k dobru. 
Do tohto prostredia zavíta Sophia, krásne blonďavé a pôvabné dievča, a Agatha, ktorá žije pri cintoríne a kŕmi krysy. Každý by ich hneď vedel rozsúdiť, ktorá do ktorej školy patrí, preto bolo veľkým šokom zistenie, že Agatha je evers a Sophia nevers. Sophia ale nemieni svoj osud nechať v jeho rukách, preto sa snaží silou-mocou dostať do školy dobra. Agatha chce ísť pre zmenu domov, lebo ružová nie je jej obľúbenou farbou a jej svojskosť sa do zámku nehodí.  

ČO SI MYSLÍ PREDSEDNÍČKA BESEDY SUBJEKTÍVNYCH NÁZOROV? 

Prvé slovo čo ma pri tejto knihe napadne je originalita. A ak by niekto pochyboval o pohlaví autora, je to muž. Naskytá sa nám pohľad na rozprávky z mužskej strany. Nie sú tam žiadne ideály a zisťujeme, že aj princezná je len človek a má svoje potreby (áno, prdeli tam). 
Medzi riadkami sa objavovali veľmi kvetnaté a rýdzo slovenské výrazy, ktoré boli staré ešte keď bola moja babka mladá. Bolo to však obohatenie. Jednu činnosť pomenovali aj štyrmi spôsobmi. 

Čo sa týka deja a príbehu, neprotestujem a hlasne tlieskam. Dynamika väčšinou nechýbala, iba občas zaostala. Popisovanie systému a pravidiel v praxi bolo príjemne osviežujúce a vyučovacie hodiny ozvláštnili priebeh deja, lebo sa spomínali celebrity ako Popoluška, Snehulienka a Robin Hood. 

K mínusom, ktoré by som pripísala, patria postavy. V celej knihe nebola postava, s ktorou by bolo možné stotožniť sa (alebo sa s ňou čo len zmieriť). Hlavné hrdinky predstavovali obrovské extrémy. Agatha, síce sa navonok prezentovala ako drsná žena, no neublížila by ani muške. Dobrota ňou pretekala na kýble a jej naivita ma (hlavne na konci) zasiahla ako šíp do nohy. Na druhú stranu Sophia, čo sa tvárila ako záchrana celého sveta, srnka by bez nej nedokázala naplniť svoje pľúca kyslíkom... No v skutočnosti bola čírym zlom. Zákernosť a nenapraviteľná zloba. 
Obe hrdinky sa viac prikláňali k škole dobra. A ja by som tak rada videla celý ten svet zla, bradavíc a odvarov! Keď sa Sophia odmietala učiť v škole zla, bolo mi až smutno. Namiesto toho sa tlačila do odporných ružových veží za princami a za lekciami, ako sa stať dokonale krásnou. A síce sa Agatha tvárila, že sa jej to nepáči, na konci sa jej to veru zapáčilo.  
Ale aby som postavy úplne nezatratila, tak Sophiine spolubývajúce neboli až také strašné. Boli trochu vtipné a správne nechutné. 

Teda, keď už sme pri tom konci. Klobúk dole. V Agathe sa prebudilo kúsok z jej nežnosti (Team Teghata!!), Sophia sa sa navliekla do čiernej a ja som si užívala napätie, zvraty a prekvapivý koniec. 
A aby som nezabudla, s každou kapitolou nás sprevádzali krásne obrázky. Veľakrát sa mi stalo, že som aj päť minút čučala na jeden z nich. Preto vzdávam hold Iacopovi Brunovi, ilustrátorovi tejto knihy. Spočiatku po dočítaní sa mi to až tak veľmi nepáčilo, ale akosi to vo mne dozrelo a uznávam, že si určite zaslúži viac ako tri hviezdičky. Rozhodne viac. Kniha prekypuje výnimočnosťou a kvetnatá slovná zásoba vás obohatí aj do vášho budúceho života. Myslím, že si zaslúži pozornosť každého milovníka rozprávok, aby zistil, aké náročné je dostať sa do takého príbehu. 

U mňa na blogu práve prebieha súťaž, kde môžete vyhrať aj túto knihu. Preto ak vás zaujala, neváhajte a kliknite SEM

sobota 1. augusta 2015

KNIŽNÁ RECENZIA: Bohovia Olympu - Neptúnov syn (Rick Riordan)

Originál: The Son of Neptune (The Heroes of Olympus #2)
Počet strán: 488
Vydavateľstvo: Fragment, 2014

Anotácia

Na scénu sa vracia Percy Jackson bez svojej pamäte. Za prekonávania naozaj divných prekážok sa dostáva do Tábora Jupiter, čo je tábor pre rímskych polobohov. Tam stretá nových kamošov Hazel a Franka, ktorí tiež nie sú úplne čistí. Príbeh nám pomaly odhaľuje svoje tajomstvá a nevyrieknuté pravdy. 


V prvej časti bol kvázi hlavným hrdinom Jason, kdežto tu sa nám späť vracia náš Percy. Vtedy som si to moc neuvedomovala, no Jason je strašné jelito. A Percy je jednoducho rarita. Stratil pamäť a jediné, na čo si pamätá je Annabeth (aké romantické!). Neustále na ňu spomína a dúfa, že si rozpomenie na viac.

Zatúlanú ovečku z Tábora Polokrvných sme objavili hneď medzi prvými stranami. Chudáčika nám ho vytrápili s nesmrteľnými Gorgónami, ktorých sa nemohol zbaviť. Brána smrti je otvorená, takže bolo pre kohokoľvek dosť ťažké zomrieť.

V rímskom tábore kruh rozprávačov uzatvára už vyššie spomínaná Hazel spolu s Frankom (ktorí sa k sebe celkom mali).O ňom by som vám veľmi rada porozprávala, no on sa ukázal až na konci a to by som vám pokazila celé prekvapko, preto mlčím ako hrob. S Hazel to bolo... dosť divné, keďže ona má dvanásť či trinásť a on šestnásť... Taký mierne pedofilný zápach to malo. Napriek tomu bol Frank rozkošný a starostlivý ako by správny životný partner mal byť.

Pre potešenie (myslím) každého čitateľa, tu bola prítomnosť Nica Di Angela. (Pred istým časom, som sa nejakým prestrašne divný spôsobom dozvedela tú prevratnú spoileru zo štvrtej časti.) Vlieval do príbehu šťavu a istú hravosť. Všade okolo neho sa šírila záhada. Chcem časť výlučne o Nicovi.

Čo sa týka bohov a ich schizofrénie - veľmi dobre, len tak ďalej. Oveľa častejšie sa vyskytovali na poli dejiska a boli veľmi srdeční, či už to boli bohovia menší alebo väčší. Spolu s nimi zakaždým prišiel aj smiech (alebo plač, ale to je vedľajší činiteľ).

Oproti hlavnej sérii Percyho Jacksona je dej oveľa viac plynulý a nie je škatuľkovo usporiadaný v kapitolách ako to bývalo predtým. A keď už sme pri starých častiach... Je tam veľmi veľa odkazov na Percyho zážitky (na ktoré som už dávno zabudla a dosť často som si ani nespomenula) čo bola brutálna nostalgia. Každá strana bola samozrejme nabitá akciou ako zakaždým, sem-tam sprevádzaná nejakými poučnými vecami o rodine, vzťahoch a tak (oboje ulahodilo môjmu srdcu).

A aby som to zhrnula. Milujem Percyho, milujem akčné a vtipné súboje s obludami, milujem Frankovu superschopnosť. Druhá časť zo tohto voľného pokračovania zatiaľ ulahodila môjmu srdcu najviac zo všetkých kníh, ktoré som od Riordana čítala.
btw. Frank existuje