nedeľa 28. júna 2015

"Hipsterský TAG"

Tetuška Emmaline mi dala za úlohu vyplniť tento tag a keďže škola je momentálne tak dôležitá ako škola na konci júna býva... Hodlám splniť túto misiu najlepšie ako budem vedieť. 

Populárna kniha alebo séria, ktorú nemáš rada

Mojím vnútorným osobným sklamaním bola séria Nástrojov smrteľníkov od Cassandry Clare. Prvé tri časti som si hovorila, že som mala len zlé obdobie, no pri štvrtej som znechutene obracala strany a premýšľala som, ako som sa dopracovala až sem, k štvrtej knihe, kde sa zo Simona stáva kretén a z Jacea nadržaný smrteľník (ku Clary sa radšej nevyjadrujem). 
Neodolala som a pozrela som sa na ten komix v šestke... Dobrý ťah :D 

Populárna kniha alebo séria, ktorú jednoducho miluješ a ostatní ju nemajú radi

*zamyslíme sa nad tým, akú otázku sme práve položili a skúsime rozumne odpovedať*
Séria, ktorú nepozná až tak veľa ľudí a ja ju až do skonania budem milovať je Konyvran (Sarah Prineasová). Moja prvučičká prvá kniha, ktorá ma dokázala zlákať na démonické chodníčky. Ach! Chcem mať znovu desať a čítať to prvý krát a rozplývať sa nad tou dokonalosťou a báť sa tieňov a... Ach! 

Ľúbostný trojuholník, v ktorom hl.postava skončila s niekým iným, ako ste chceli 

Najväčšou klasikou bude asi Gale pred Peetom. Až do poslednej strany som čakala na chvíľu, kedy spolu spravia nejaké to dieťa... a ona si ho spraví s Peetom. Katniss dostala mínusový bodík. 
Takým maličkým neviditeľným trojuholníkom by mohol byť Kvothe, Dena a Auri (Meno vetra) Fandím Auri a Kvothe sa stále ženie za "akože nedobytnou pevnosťou" Denou... Wrr!
No a Ja vediem imaginárny ľúbostný trojuholník s Percym a Annabeth. Percy totiž stále nechápe, že ja som tá pravá. 

Populárny knižný žáner, ktorý stále nechápeš a nemáš rada

Neznášam Mangy. Vytáča ma, že sa to číta naopak a že sú tam tie otrepané šikmooké tváričky. Som celkom lenivá na to, aby som hľadala, ktorá bublinka má ísť prvá... Ale komiksom by som možno niekedy v budúcnosti dala šancu.  

Obľúbená postava, ktorú nemáš rada

Eona. Eona fuj!Zlá Eona! (Alison Goodmanová) Viem, že moja sesternica ju má rada a viem, že ja... nemám silu vyjadriť, ako veľmi ju rada nemám. Neviem, či sa mi niekedy za celú moju "predlhú" čitateľskú kariéru stalo, že by som niekoho tak veľmi nemala v láske.  


Populárny autor, ktorého stále nemáš rada

Od Cassandry Clare som čítala len tamtie štyri knihy, možno by som ešte chcela rypnúť do Pekelných strojov, aby som sa utvrdila v tom, čo teraz budem tvrdiť... Jej písanie mi príde chaotické a posekané. Celé to chutí ako zle uvarená ryža = Je tvrdá, ale dá sa to jesť. 

Populárna séria, ktorú si vôbec nechceš prečítať

Tých mám na každý prst desať. Zostaň so mnou, Atlantída, Strieborná kniha snov, (keď už sme pri tejto autorke tak) Drahokamy, Prvých 100, 50 odtieňov sivej :D ...

Filmové spracovanie, ktoré máš radšej ako knihu

Pán Prsteňov. Knihou som sa nevedela prehrýzť, boli to muky. Pomalé, dlhé a nezáživné muky. Film... Ach, film... Ak by som si mala vybrať jediný film, ktorý by som pozerala do konca svojho života, tak tento.  


Teraz sa cítim ako jedno veľké ofenzívne jelito. Je oveľa viac vecí, ktoré mám rada ako nemám, vážne. Myslím, že každá kniha si dokáže nájsť vďačného čitateľa. Niektoré knihy ich majú viac, iné menej.  P.S. Hermiona ide bomby. 

pondelok 22. júna 2015

KNIŽNÉ RECENZIE: Mariotovi dediči 3 a Gwind: Nezabiješ? (slovenskí autori)

Už nekonečne dlhý čas sa chystám dať vám na známosť správu o veľavážených knihách z rodu slovenského. Vyzývam tento národ, nech ešte väčšmi prispeje k fantastike z nášho prostredia.

Gwind: Nezabiješ? (Lívia Hlavačková)


Na Gwind som narazila úplnou náhodou v Martinuse. Sesternica povedala, že je to bomba, preto som Slovensku dala šancu. Bol to už nejaký ten piatok, čo som knihu čítala (skoro pred rokom a ja som ešte stále nenapísala recenziu: tfi!) takže všetko nadšenie je zo mňa fuč.
Z toho čo si pamätám. ..
Bolo to o istej Anne, ktorá chodila na vysokú školu a len tak mimochodom ju to niekedy premiestnilo do nejakého iného sveta. Nikdy to nebolo na dlho. Teraz sa to však zmenilo a ona nevie, ako sa má dostať domov. Pod svoje krídlo ju zoberú Vrahovia zo Spoločenstva. Musí prejsť ťažkou Voľbou, ktorá rozhodne takmer o všetkom. 

*mojkám si Gwind a rozmýšľam, čo o nej napíšem*
Je to jedna z mála kníh, ktoré ma dokázali pripútať k posteli a čítať až do nevidím. Bola to myslím prvá kniha, ktorú som kedy čítala v autobuse. Vždy som si želala, aby mi cesta trvala ešte o kus dlhšie. 
Čítalo sa to veľmi rýchlo, stále sa niečo dialo, stále som bola na pochybách, nikdy som nevedela, čo sa stane, nikdy som sa neodvážila niečo predvídať. Gwind mi ako hlavná hrdinka vôbec neprekážala. Niekedy mi prišla ako šľapka, niekedy ako slaboch alebo ako ukričané decko... ale poväčšine bola celkom fajn. Ador, človek, ktorý Gwind vytvoril status šľapky, sa mi celkom pozdával... Áno, určite sa mi pozdával. Dej nebol písaný len z pohľadu Gwind, ale aj z pohľadu protivníkov, čo bolo veľmi zaujímavé.
Knihu určite odporúčam, nemyslím, že by z vás ubudlo, ak by ste po nej siahli. Možno by niečo pribudlo... Kto vie. 


Mariotovi dediči (Marja Halecyová)


Situácia medzi Mijou a Miseagom je alarmujúca! (predstavte si ten ružový umbrigeovský afektovaný škrek) 
Geka, dávna "kamoška" váženého pána Miseaga sa drbe na každú stranu, ničí všetko, čo sme si za predchádzajúce dva diely tak prestrašne ťažko vybudovali... *spínam ruky, mraštím tvár do smútočnej grimasy* Je v momente preč! Toľko emócii, toľko hnevu... Som ani v skutočnom živote nikdy nevysolila. Potom si do mojej postele suverénne nakráča tretí diel Mariotových dedičov a položí ma na dno! Určite! 
A keď mu tá odporná krava začala hovoriť Muso... *mama ma hladká po vlasoch, stískam svojho plyšáka* 
Autorka má jediné šťastie, že na koniec napísala to čo napísala, inak by si to u mňa Miseag asi nevyžehlil. 

Toľko k deju. Stačilo. 
Milujem Marju Holecyovú! Strany som jedla a chutili mi. Ešte aj po skoro ročnej odmlke vo mne lomcujú pocity z toho všetkého. K poslednej časti som dostala pár varovaní... Myslím, že to budem čítať v špeciálne upravenej miestnosti s vankúšovými stenami. Ruky budem mať zviazané v hábe pre bláznov a budem mať osobného prevracača strán. 
Zatiaľ sa však ku knihe neviem dostať (neviem si vybrať či je to dobre, či zle). Do môjho malého uška sa však dostalo pár klamstiev, že by sa mal chystať dotlač. 
Byť vami, spravím nasledovné: Počkám, kým sa spomenutá lož stane skutočnosťou. Kúpim si všetky štyri časti naraz, opakujem naraz. Prejdem cez prvý diel a veziem sa na vlnách zvyšných troch. 

pondelok 8. júna 2015

KNIŽNÁ RECENZIA: Piata vlna (Rick Yancey)

Keď si človek prečíta všetky tie veci, čo sú popísané na zadnej strane obalu, musí si myslieť, že táto kniha je bohom stvorená. A? Je to tak? No, ak mám pravdu povedať...

Originál: The 5th Wave (The Fifth Wave #1)
Počet strán: 376
Vydavateľstvo: Tatran, 2014

Anotácia: 

Štyri vlny. Nažive zostalo len pár ľudí z celého sveta. Prišli sem z vesmíru, chcú sa nás zbaviť. Cassie je to šťastné-nešťastné dievča, ktoré prežilo. Jej brata odviedli a ona mu dala sľub. Sľub, že si poňho príde. A hodlá sa ten sľub splniť. 



Neviem, z ktorého konca by bolo najlepšie začať, takže sa utiekam pod zaručenú kvalitu: obálka. Prinútila ma knihu zobrať do ruky a prečítať si o čom je. Ale nielen zvonku je skvelá. Dejové úseky sú vnútri oddelené čiernou dvojstranou, ktorá ma zakaždým uisťovala, že čítať ďalej má naozaj zmysel.

Najvýnimočnejšou črtou Piatej vlny bola štylistika textu. Autor píše úžasne a pútavo. Mohol by písať o čomkoľvek, vždy by to bolo zaujímavé... Čokoľvek boli v tomto prípade mimozemšťania. Síce to bolo zaujímavé a pútavé čítanie, chýbal mi v tom istý potenciál (ak slovom potenciál vyjadrujem to čo chcem povedať). Ufóni sú témou bez hraníc a toto sa mi zdalo až príliš prízemné. Je to však len môj subjektívny názor, pretože aj pri náhodnom sledovaní Búrlivého vína si neodpustím: "mohol tam preletieť aspoň nejaký trápny jednorožec".

Čo sa týka postáv, nebolo opäť nič prevratné. Síce plakali, síce sa ľúbili, necítila som to s nimi. Nebola tam správna dávka emócie, ktorá by ma presvedčila o tom, že by bolo vhodné plakať. Zoberme si takú Cassie. Jej emocionálne rozhranie sa už asi po toľkých úmrtiach odpálilo. Svet sa rúca a ona narazí na nabúchaného chlapca, ktorý sa o ňu prestrašne stará a očividne má o ňu aj záujem... Bozkáva sa ním a ja nič necítim. Len tak tam prejdú nejaké pusinky a ja cítim trápne, lebo sa mi zdá, že len nejako využíva situáciu a vôbec nič necíti... Možno tak autor cielil.  Vtom prípade klobúk dole. Mne sa to moc nepáčilo.
Úplne inou kapitolou bol Sammy. Zlatíčko, ktoré som chcela spapuškať, poľutovať ho a vtisnúť mu bozk na čelo. Potom by som stále nosila na rukách a naťahovala ako nejakú hračku... Neodolateľný mladší brat. Vecnosť, ktorá mi na Cassie prekážala bola u Sammyho veľkým plusom, lebo mu dodávala na jeho múdrosti a prešibanosti.
Pôjdeme na striedačku. Menej obľúbenou postavou bol Evan Walker. Neviem, či je to tým nie príliš šťastným menom alebo čo... Neuveriteľne nesympatický, miestami až úchylný. Jeho strašidelná nespavosť a záhadne čisté ruky ma vážne znepokojovali (rovnako ako Cassie). Neverila by som mu ani za nič a utiekla by som pri prvej príležitosti.
Späť k pozitívam. Ben Parish sa mi pozdával viac (hlavne keď som celý ten čas netušila, akú má spojitosť s Cassie). Týraný svojím veliteľom, mysliaci na svoju zosnulú sestru, starajúci sa o zlatíčka Sammyho, v minulosti frajer, v prítomnosti Zombie...



Prvých sto strán bolo dych-vyrážajúcich sto strán. Neskôr to bolo stále rovnako dobré, no už by sa to pýtalo posunúť o level vyššie, či možno nižšie, aby tam bola tá dynamika, no ono sa to vlieklo v jednej rovine. Nevadí, aj tak to bolo super, bavilo ma to, bolo to nádherne graficky spracované, aj keď to malo neviditeľné vnútorné nedostatky, tak sa vrhnem na pokračovanie pod názvom Nekonečné more. Malo by vyjsť niekedy koncom roka, tak sa tešte, ja sa budem tiež tešiť, lebo obálka je rovnako zaujímavá ako táto. V tejto časti budem čakať oveľa viac potenciálu (nie som si istá, či je to slovo správne). Musí dobehnúť, čo zaostal v prvej časti.