nedeľa 26. apríla 2015

Žijeme v budúcnosti

Včera boli Vianoce. Dnes sa zobúdzam do posledných aprílových dní. A síce som sa akurát zobudila, už som vlastne o dva týždne v budúcnosti. Je ťažké zastihnúť samého seba v prítomnosti. Neustále premýšľame nad tým, čo sa bude diať zajtra, pozajtra alebo o niekoľko mesiacov dopredu. Staráme sa o veci, čo sa ešte len stanú a uteká nám, čo sa deje práve teraz. Teraz. Teraz. 
Teraz. 
Síce aktuálne píšem tento článok, ale v podstate už sedím na zajtrajšej písomke. A počas písomky už budem vlastne doma v posteli. Odtiaľ zas sledujem vyhliadky pre môj život o dvadsať rokov. To už mám 36 a netuším, kedy sa to stalo. 
Sťažujeme sa, že čas strašne letí. Lenže on za to nemôže. To my sme tí, čo ho neustále zrýchľujú. 70% nášho prežitého času robíme veci, čo by sme najradšej nerobili a chceme, aby bol už za nami. 20% strávime pozeraním do minulosti za vecami, ktoré sa už nedajú vrátiť a zvyšných 10% je naša prítomnosť. Skutočne a na 100% sme prítomní a uvedomujeme si, čo robíme práve teraz. Teraz, teraz, teraz. Vykonávame činnosti, ktoré nás bavia, pri ktorých si uvedomujeme, kto sme. Kto sme, nie kým chceme byť v budúcnosti, či kým budeme v budúcnosti. Sme tam. Žijeme. Žijeme 10% z nášho času. 
Čítanie nás baví, súhlasím. Môžem povedať, že väčšinu svojho času čítam, takže toto sa ma netýka. Nie. 
To, čo čítame, je len vysnívaná predstava našej budúcnosti, poprípade relax, pri ktorom je náš mozog v časovej zámke medzi budúcnosťou a minulosťou. Prítomnosť vtedy okolo nás plynie. Bez nás.

Preto by sme mali robiť niečo, čo nás nielen baví, ale aj napĺňa. Aby sme si mohli vychutnávať čas prítomnosti. Prítomnosť je ťažko zachytiteľná, nedá sa spomaliť, dá sa len vychutnať. Prežiť. A keď ju prežívame činnosťami, ktoré  máme radi, vtedy je to dobre utratený čas. Možno sa aj postupne spomalí, keď ho prestaneme hnať vždy o týždne dopredu.  
Práve teraz ste najstarší, akí ste kedy boli a najmladší, akí kedy budete. 

sobota 18. apríla 2015

KNIŽNÁ RECENZIA: Selekcia (Kiera Cass)

Originál: The Selection #1
Počet strán: 312
Vydavateľstvo: CooBoo, 2014

Anotácia


Mladá America žije životom "z ruky do úst" spolu so svojou rodinou. No nesťažuje si. Je pripravená ísť touto cestou aj so svojím priateľom Aspenom. Teší sa na kopce detí, ktoré budú spolu s ňou hladovať, teší sa na zvŕtanie v kuchyni s takmer poloprázdnou chladničkou. Jej matka ju nabáda, aby sa zapojila do súťaže o princovu ruku, ktorý si práve hľadá nevestu. S myšlienkou, že aj tak nevyhrá vyplní prihlášku a dostane sa medzi 35 dievčat, ktoré majú možnosť stať sa nevestou očarujúceho princa Maxona.


Tak ako asi každého ma hneď oslovila obálka a v tesnom závese hneď za ňou sa tiahne námet knihy. Bola som zvedavá ako asi súťažia všetky tie baby o princa a prečo to robia. Vopred som sa zmierila s tým, že to nebude kvôli tomu, aby nerozzúrili princa Maxona, lebo inak by sa premenil na draka, alebo preto, lebo ukradli tie najkrajšie dievčatá z celého vesmíru. Bola som pripravená na niečo také prízemné, ako vlastná vôľa.

Prvých sedemdesiat strán by som odstránila. Možno by na ne mohli dať nejaké ilustrácie alebo ich jednoducho nechať radšej prázdne. Pokazili celý dojem z knihy, lebo to  bolo umelých sedemdesiat strán. Reaktanty boli príliš slabé na to, aby vytvorili produkt. Z polievky sa lev nenaje. 

America ako hlavná hrdinka bola celkom fajn. Nevadila mi, síce nebola mojou šálkou. Typické teen dievča, ktoré prežíva lásku až do konca života. Pritom ale má odvahu a guráž. A ďalšia pozitívna vlastnosť - priamočiara.
Aspena by som veľmi rada celého zastrčila do tých vygumovaných strán, aby sa odtiaľ už nikdy nedostal a nepokazil celý koniec! Celá tá ich láska bola mne nesympatická, príliš reálna a tuctová. Navyše tam vytvoril trojuholník. Aké by to bolo pekné bez neho...
Maxon bol mojím favoritom. Zodpovedný, múdry, milý, nevinný... Rozmýšľam, čo by som napísala, ale len sa usmievam. Hodil by sa do nejakej fantasy. Čo hrdina ako Maxon robí v YA?

Každopádne, Maxon s Americou boli zlatí. Tvárili sa, že sú len kamaráti a práve tým sa dostali jeden druhému pod kožu. Ona bola bystrá a pomáhala mu s politikou a on jej pomáhal zabudnúť na Aspena (vynecháme tú obrovskú medzeru v príbehu ktorá hovorí, že vôbec nemala dôvod zabúdať). Páčilo sa mi, že na to nešli rýchlo ale veľmi zľahka. Dodalo to tomu rozum, ktorý zo začiatku chýbal.

Dej sa odohráva v USA, premenovanej na Illeá. Môžete cítiť istý závan dystopickej arómy. A keď vám poviem, že je Illeá rozdelená na takzvané kasty, tak vám to môže pripomínať všetky tie knihy ako Hry o život a Divergenciu. Je to presne to, akurát to nie je také dramatické. Väčšinou sa tu riešia róby, šaty a princ Maxon. Sem-tam tadiaľ preletí nejaký náznak budúceho "ne-láskového" problému. V druhej časti by sa nám to hádam malo objasniť.

Prvé pocity po dočítaní boli, že tomu chcem dať 4 hviezdičky a to len za ten pokazený začiatok. No tie muchy mi hovoria, že to bude ešte o niečo menej. Možno nejakých 63,5% zo 100. Čítanie to bolo pútavé a príjemné. Nič zložité ani prevratné. Ak čakáte, že táto kniha vo vás zanechá odtlačok (ako ja), tak nečakajte. Keď si chcete príjemne vyhodiť z kopýtka, tak odporúčam.