štvrtok 19. marca 2015

KNIŽNÁ RECENZIA: Serafína (Rachel Hartman)

Originál: Seraphina (Seraphina #1)
Počet strán: 356
Vydavateľstvo: Fragment, 2013

ANOTÁCIA: 


V krajine zvanej Gored (kde je striktná etiketa a nič vám nikdy nebude odpustené) žijú už po štyri desaťročia ľudia a draci v mieri (ale nedá sa to celkom nazvať mierom, keďže ho ani jedna zo spomínaných strán nechce). Po tajomnej smrti ľudského princa je však prímerie ohrozené. Podarí sa Serafíne, ktorá pred svetom skrýva svoje životné tajomstvo (a nemá rada dotyky), odhaliť skutočného vraha? 

Som očarená. Som... Som... spokojná a šťastná. Posledné strany by som mohla čítať dookola (a nieže si ich niekto prečíta skôr ako príde čas, lebo pokazíte celé čaro!). A milujem stranu 309 a 310! ... Ach! Musím si dať deň-dva (uhm, alebo týždeň dva tri týždne)  odstup, lebo teraz by som písala nezmysly.
Ak by ste chceli vedieť kedy píšem články: Vždy keď mám najmenej času a 3 kopy úloh. Vtedy sa to robí predsa najlepšie, všakže? 

Pôvodne som chcela písať anotáciu sama podľa seba, no potom som prišla na to, že vlastne vôbec netuším, čo také by som tam napísala bez toho, aby som vám prezradila niečo dôležité. Vlastne ani netuším, čo sa dialo v prvej polovici knihy, tak rýchlo som to preletela. Áno, priatelia, také úžasné to bolo. 

Z recenzií, ktoré som na Serafínu čítala som narazila na informáciu, že sa zo začiatku ťažko orientuje v postavách. Keďže mená preskakujem takmer v každej knihe, mám na začiatku bordel "takmer v každej knihe". V tejto bordelu nebolo o nič viac ani menej a vôbec mi neprekážalo, že neviem kto je podplukovníkov zástupca Frassers (taký tam nie je, ak chcete vedieť). Poznala som Ormu, Serafínu, Kiggsa a moje srdce bolo pokojné.  

Ak by ste čakali od Serafíny druhého Eragona, rozhodne budete na zlej adrese. Tu sú draci v očiach ľudí vyfarbení v tých najhorších svetlách (alebo vysvetlení v tých najhorších farbach?). Ou, a akú súvislosť má Serafína s drakmi? Dlho som zvažovala, či vám to tu chrstnem do očí na priamo, ale povedala som si, že by ste mali vedieť do čoho idete (žiadny spoiler). Serafína je, prosím pekne, na polovičku drak (nie úplný, ale iba na polovičku). Ja viem, je to pre vás sklamanie, lebo ste očakávali, že sa bude v noci potajomky premieňať do svojej skutočnej podoby a zachraňovať svet (alebo som si to predstavovala iba ja - to je tiež možné). Nemajte strach. Zažehnávam vaše obavy slovami, že to bude úžasné, napínavé a úžasné (a úžasné). Nebude to obyčajné dievča so šupinami. Bude to Serafína!

Čo sa týka postáv, úprimne a od srdca smekám - klobúk dole. Serafína bola bystrá, Orma bol perfektný a Kiggs bol očarujúci. Tieto tri postavy mi najviac utkveli v srdci a bez hraníc ich milujem. Autorka nádherne opísala Serafínine myšlienky, pocity a názory, takže som hltala každé jej slovo. Záporné postavy zas boli také, že som mala chuť im jednu vraziť. Záhadné postavy som zas chcela čo najrýchlejšie odhaliť.
Dej sa prekrásne kĺzal po mojej mysli a plynul neuveriteľne rýchlo. Všetko malo správne načasovanie, ničoho nebolo veľa, ničoho málo. Sem-tam autorka do príbehu skryla takú skvelú myšlienku, že ma až hrialo pri srdiečku a chcela som celú knihu zjesť od toho, ako veľmi sa mi páčila (však to poznáte).
Za spomenutie určite stojí aj prepracovanosť politických záležitostí. Len som váľala oči nad tým, aký zmysel všetko dáva (a nedáva) a ako má všetko svoj zákon, svoju tradíciu... svoju politiku.

A tak by som vám už len takto na záver povedala, že Serafína je dokonalosť sama. Ale ak sa do knihy pustíte, nieže budete mať po tejto recenzii veľké očakávania. Začiatok sa vám totiž môže zdať iný ako som opísala. Už si ho ale nepamätám, preto nemajte strach, čítajte a dostanete sa na stranu 309 a 310, dievčatá. A na koniec. Asi by som dala knihe 98% a tie dve percentá by som dala dolu len z princípu, lebo to určite nebolo také dokonalé, ako som si myslela a možno bola nejaká chyba na začiatku. Ja si však na nič zlé nepamätám.

nedeľa 15. marca 2015

Bola som v knižnici a...


Vždy mám z toho obrovský zážitok. Všetky prekážky, ktoré musím predtým prekonať... Cítim sa ako hrdina, keď sa nakoniec dopravím do cieľa. 
Prvou skúškou je moja vytrvalosť. Má tento knihomoľ odhodlanie a dokáže prejsť až na koniec tejto ulice bez akejkoľvek ujmy na zdraví? /Tento bod v sebe zahŕňa viacero pod-odrážok: ulica rovná ako prút, dlhá asi pol kilometra; kvantum bezohľadných ľudí trmácajúcich sa tam a späť len preto, aby ma vytočili; hnusná zima (bez akéhokoľvek podrobnejšieho rozvádzania, lebo každý vie, čo zima dokáže)/
Keď konečne prekročím prah knižnice, musím zniesť medúzí pohľad knihovníčok. Síce sa niektoré sem-tam usmejú, no ja im vidím do duše. Chcú, aby som sa premenila na kameň. 
A ak pri otázke "Idete si aj niečo požičiavať, či nie?" odolám a zostanem, predomnou aj tak ešte stále stoja tri poschodia. Tri! Keď sa konečne dostanem do mojej sekcie Sci-fi/Fantasy, sa cítim ako Gandalf-keď-porazil-Balroga-a-potom-sa-zmenil-zo-šedého-na-bieleho. /Bolo to dlhé a bolestivé, ale výsledok stál za to/
Jasné, že preháňam. Nikdy to nie je až také zlé, no už som to musela dotiahnuť dokonca. 
*Čierna obloha sa rozjasní, vtáčiky štebotajú* 
Snímem si šedý špicatý klobúk z hlavy, nechám svoje bielo-biele vlasy rozfúkať vo vetre a v ruke pevnejšie stisnem svoju palicu. 

Vždy sa teším ako malé dieťa (malé ako malé, teraz nie som o nič vyššia). Najradšej by som zjedla celú poličku! Skáčem od jednej knihy k druhej a žasnem už len pri predstave, že si tú knihu môžem vziať domov a nezaplatiť ani cent. 
Konkrétne naposledy som si odniesla domkov 4 knihy. V rupsaku som mala ďalšie dve, takže som sa cítila ako mama Knižula so svojimi šiestimi novorodeniatkami. A konkrétne to bola Piata vlna, Upírska akadémia 2 a 3 a Crowfieldská kliatba. Zo všetkých štyroch ma hreje pri srdiečku. Z Piatej vlny som pár stránok čítala aj mame a obe sme sa rozplývali nad tým krásnym a opojným spôsobom písania. Na prvej dvojstrane sme našli asi tri hlboké myšlienky a mama sa skoro presvedčila, že si ju prečíta (moc som ju do toho nenútila, lebo som si nebola istá, či chce čítať o mimozemšťanoch).
Z VA som bola celá bez seba, lebo bolo obrovským zázrakom, že som tam našla práve tie časti, ktoré som potrebovala (a nebola žiadna navyše). Síce dvojka je škaredo zakakaná a nemám z toho fajn náladu, ale... je to OK. A na záver milučká Crowfieldska kliatba. Som na to brutálne zvedavá. Má to len niečo okolo 230 strán, takže to bude len taká malinka. Papa.