sobota 23. augusta 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Mariotovi dediči - Predurčenie (Marja Holecyová)

Kniha z pera mladej slovenskej (a veľmi talentovanej) autorky, ktorý žiadny fanúšik fantasy nemôže prehliadnuť.


ČO-TO o príbehu

Deviatačka Mija začína svoj posledný školský rok dosť nezvyčajne. Svet sa jej pretáča o 360°. Odchádza od otca a sťahuje sa ku svojmu starému otcovi. No nie je jej to práve po vôli. Najradšej by odstránila ten deň, kedy sa dozvedela, že kúzla neexistujú iba v knižkách, a že ona sama čary ovláda. 
To, čo si však myslí ona je nepodstatné a všetko, čo robia proti jej vôli jej len pre jej dobro. Preto musí žiť v Ľubietovej - čarodejníckej obci - a opustiť svoj dotedajší život. 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Všetko bolo úžasné. Absolútne dokonalá kniha. Až na hlavnú postavu. (Chcem sa ešte pochváliť za to, že som zvládla opísať dej bez toho, aby som nejako zaútočila na hlavnú postavu, dokonca to vyznelo tak, že ona je tá dobrá. Chvíľu ticha za toto prekonanie a oklamanie seba samej aj vás.) 

POSTAVY:

MIJA - Človek nevie, kde má začať. Zo začiatku som si myslela, že to prejde. Že prestane vrieskať pri každej príležitosti, že ju jednoducho prefacká život. Niéééóéóé! Kdežééóéóéé! (Možno v dvojke, neviem.) Určite však nie v jednotke. Od začiatku do konca ma vytáčala. "Ukludni sa, dievča. Chill, baybe!" chcela som jej povedať. Lenže ona furt vrieskala a mňa z toho zakaždým rozbolela hlava. 
Uvediem vás do obrazu, nebojte sa. Viete, ja som taký pokojný človek, ktorý hádky skôr pochováva ako vyvoláva. Nerada sa hádam a radšej odídem, akoby som sa mala hádať. Neznášam krk a zlobu. Človek sa jednoducho cez to prenesie. 
A tu máme protiklad - Mija. niečo sa nedeje podľa jej predstáv? Niečomu nerozumie? Poďme kričať! Poďme sa prekrikovať a súperiť, kto kričí hlasnejšie! Nech počujú! Akoby nikdy nepočula to zlaté príslovie nad všetky príslovia - hádkou nič ne-vy-rie-šiš. Zakaždým, keď sa hádala s Metojom, tak som len krútila hlavou, aké je to dievča blbé a Metoj, čo by mohol mať aspoň o trochu viac rozumu než ona, sa do toho nechal zatiahnuť a vrieskať tiež. Po čase som to začala ignorovať a predstavovať si, že vedú inteligentný rozhovor, a nie zápas levov. 
Pri začiatku ma ešte zarazilo jedno. Matka sa pre ňu obetuje, aby mohla žiť krásny život. A ona? Vyčíta jej, že ju opustila?! Jedno nevďačné detisko. Keby mi toto začalo robiť moje dieťa, tak sa na ňu nabudúce vyserem (keby ešte žijem). Trocha vďaky, človeče! Iba som to nechápavo čítala a hýbali sa mi ľadviny.
Ale nemôžem ju iba kritizovať. Samozrejme, že mala aj svoje svetlé stránky. Okrem toho, že vrieska ako zmyslov zbavená je celkom fajn. Myslím, že je trochu vtipná, správne drzá a šikovná. 

MISEAG - Ten tam nevystupovala až tak často, ako by som chcela, ale dostatočne na to, aby prekryl Mijinu hrôzu. Krásne záhadný, naoko neznesiteľný, no inak veľmi sympatický. Musím povedať, že Miseag veru vie, ako sa v Miji dajú nazbierať Magioly, tak to veru áno :D

BART - Bart, Dankin brat. Presne takto ho autorka zo začiatku volala autorka a plietol sa z toho jazyk. Vôbec mi to nevadilo, len... sa mi plietol jazyk v hlave!

Vedľajšie postavy som si nijak extrémne neobľúbila. Nijaký z nich nebol taký chrakter, ktorý by vyslovene stál za zmienku. Každý mal svoj názov. Šprt - Bart, frajer - Petram, dievča (áno, presne to je tá kategória, ktorú myslím) - Danka, zlý učiteľ - Perník... Ale vôbec to nie je nijaké mínus. Zoznamovanie sa s novým svetom a s hlavnou hrdinkou (ehm-ehm!!) bol dostatočne komplikovaný. Počas čítania som si to ani neuvedomila (to až teraz vyrývam).

ZHRNUTIE: 

Aj keď sa zdá, že som viac kritizovala ako chválila, kniha sa mi nesmierne páčila. Naozaj to bolo pútavé a epické. Síce bolo trochu divné... Nie, nič nebolo divné! Kniha je úplne super a odporúčam vám ju. Autorka sa mi ani raz nedovolila nudiť. A aj keď niektoré veci boli nepochopiteľné môjmu mozgu, vôbec to knihe neodoberalo dobrý dojem. Moje hodnotenie je nasledovné: Nadpriemerná - 87% zo 100.  Strhnuté percentá sú len kvôli tomu zbytočnému kriku, ktorý (si myslím) v ďalších častiach pominie. Dvojku už doma mám a dúfam, že sa mi podarí zohnať aj trojku a štvorku, keďže je titul vypredaný. 

pondelok 11. augusta 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Strach múdreho muža (Patrick Rothfuss)


Už tak dávno som nečítala nič tak dobré! Mohlo by to mať aj tritisíc strán a nevadilo by mi to. Investovať do tejto knihy sa oplatí, lebo čítať ju raz je hriech.


ANNOTATION from my dielňa: 


Začína sa ďalší deň. Konkrétne druhý z troch a v hostinci Míľnik nám náš milovaný hostinský Kote pokračuje v rozprávaní príbehu ešte milovanejšieho Kvothea. Opäť sme na univerzite a riešime každodenné problémy spolu s ním. A keď už si myslíte, že vás nič neprekvapí, náhle sa Kvothe vydáva za more do novej krajiny. Za úplne novým príbehom. 



OKOM PROFESIONÁLA: 


Musím povedať, že druhá časť sa mi páčila oveľa, oveľa viac ako Meno vetra. Čím ďalej, tým viac som dej prežívala a tým ťažšie sa mi od knihy odchádzalo. A aj keď som ju odložila, neustále som rozmýšľala, ako to bude pokračovať. V ďalšej fáze som mimo čítania začala rozmýšľať, čo asi by Kvothe urobil na mojom mieste alebo ako by vyriešil danú situáciu... Jednoducho povedané, spadla som do toho ako Bast a keď mu starý Kvothe dohováral, aby si ten príbeh moc nepripúšťal, tak som si to tak nejako začala uvedomovať - aj ja si ten príbeh moc pripúšťam. Nevylučujem, že ak by zabil čo i len jednu z kladných postáv, tak si niečo urobím. 

POSTAVY: 


Tempi - Presne ako hovoril Kvothe, čím je človek záhadnejší, tým viac nás láka spoznať ho. Pri Tempim to nebolo inak. Vlastne to platilo o celom Ademe. To bola tá najlepšia pasáž celej knihy.  Ich zvláštne obrátená etiketa a vyjadrovanie pocitov rukami... Bola som na pokraji šialenstva z toho, ako sa mi to páčilo. 
To, ako Tempi učil Kvotha ademčinu a ketan som žrala. Naozaj som sa od toho nevedela odtrhnúť a čítala som viac ako obvykle.

Vashet - Myslím, že to nebude až taká výnimočná vlastnosť pre Adem, ale bola tak povediac jediná, s ktorou bol Kvothe v kontakte, preto sa mi zapáčila práve Vashet. Tá ademská otvorenosť bola miestami divná a miestami fascinujúca. Pamätám si, že som ju mala strašne rada, ale už si neviem spomenúť prečo (keď to človek nevie napísať skôr).

Auri -  Vždy som sa tešila na ich stretnutia, aj keď ich tu teraz bolo trochu menej. Niekedy som si viac želala, aby bol Kvothe s Auri a vykašľal sa na Dennu, ale... Postupom času človek príde na to, že Denna je pre Kvothea ako stvorená, takže tieto chvíle ma rýchlo prešli.

Devi - Nevyspytateľná. Všetci sa jej báli, ale s Kvotheom mala vždy dobrý vzťah (až na to nedorozumenie). Síce bola dosť vypočítava a neústupná zdieračka, tak mala v sebe iskru. Preto som sa vždy tešila, keď si šiel od nej Kvothe požičať. Nikdy som presne nemohla vedieť, čo sa stane (čo vlastne počas celej knihy).

Elodin - Najlepší učiteľ na svete! Takisto nevyspytateľný a šialený. Človek sa pri jeho mene nemôže neusmiať. Niekedy, keď budem stará (budem mať šedinu na hlave, tisíc vrások na tvári a hrubé okuliare na nose) chcela by som byť tak švihnutá. Nie tá nudná babizňa, ale cool babka ako Elodin. (A budem im rozprávať príbehy z tejto knihy).

ZHRŇME SI TO TAKTO: 


Kto váha, ne váhať prestane. Strany sa v tomto prípade nepočítajú ako problém, lebo ubiehajú ako voda a mne osobne bolo ľúto, že ich nebolo ešte viac, keďže pokračovanie bude až neviem kedy (ale, ak by to mali byť nekvalitné stránky, tak to radšej žiadne. Je to akurát). Príbehy, ktoré si rozprávali ma fascinovalo ako všetko. Hlavne ten o Jaxovi. Krásne! Ak už by vás nepresvedčilo toto všetko, tak to musí byť tento príbeh. Vážne ma dostal a určite sa bude páčiť aj vám a mali by ste ho poznať. Mali by ste si prečítať celú knihu. Jednoducho sa to patrí. Každý si v tom nájde to svoje. Či už fanúšikovia Pána prsteňov alebo Fifty shades of grey. Prirodzený humor knihou prekypoval, takže to nebude žiadne nudné čítanie. Celý príbeh akoby ste prežívali spolu s Kvotheom, takže všetky vtipné situácie prídu vtipné aj vám. Lebo prežívate ten vtip. 

Ak nie 100% zo 100, tak potom nič. 

Klavičky, pekne začnite šetriť. Založte si takú krabičku a do nej si vždy odložte, čo ja viem, päťdesiat centov. Cent ku centu. Vážne sa to oplatí a ak si to kúpite a nebude sa vám to páčiť, tak prídite za mnou a povedzte mi to. Ak mi dokážete, že sa vám ani trošilinku nepáčila, tak vám za to pošlem nejakú náhradu