streda 16. júla 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Kroniky Narnie: Čarodejníkov synovec (C.S. Lewis)

Kto by čakal od malej knižky niečo také veľké? A predsa. Vo vlaku mi urobila milú spoločnosť. Nemusela som myslieť na to, že ten chlap oproti mne vyzerá ako úchyl a nemusela som sa dve a pól hodiny nudiť. 

ČO - TO O PRÍBEHU: 

Narnia. Každý ju pozná, každý vie, že ju môžeme nájsť v skrini a že tam žijú zázračné bytosti. Lenže odkiaľ sa v skrini zobrala Narnia? Kedy tam prišli satyrovia, vodné nymfy a trpaslíkovia? Ako vznikli? A čo Aslan? Bol to vždy ten záhadný levisko, ktorý vedel rozprávať alebo bol aj on niekedy len obyčajným levom? Odkiaľ sa v Narnii zjavila Ľadová kráľovná? Ako nadobudla svoju moc? 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Asi by som nikdy v živote nesiahla po Narnii, keby neurobím ten článok o populárnej fantasy. Normálne som samu seba presvedčila, že si to prečítam. A urobila som veľmi dobre. Vrátila som sa späť do čias, kedy mi ešte predčítala mama večer pred spaním. 

Tak, kapitoly ubiehali jedna radosť. Stránky sa tiež veľmi dobre otáčali, keďže kniha obsahuje obrázky. A to že sakra dobré obrázky. Niekedy som sa len zastavila a dívala sa na ne. Preštudovala ich do najmenších detailov.  Nechápem, prečo nedávajú obrázky do každej knihy. Až teraz som si uvedomila, ako mi to tam chýba. 

POSTAVY:


Hlavné postavy (Polly a Digory) nemali moc rozvinuté charaktery. Teda, tak to vnímam ja. Boli tam nejaké jemné črty, ale keďže to boli ešte deti a autor si to uvedomoval. Nebolo príliš premúdrelé, ani sprosté neboli... Taký zlatý stred, ktorý sa patrí. 

Zato strýko Andrew, ten bol rozvinutý až až. Trochu alkoholik, trochu čarodej, trochu zbabelec. Bol super nezodpovedný, takže to bol môj človek. Mala som ho rada... Až na nepríjemný fakt, že to bol truľo. A až na to, že to bol podliak. Ale ak by sme zatvorili jedno oko, tak by to bol aj celkom dobrý čl... nie. Nechajme to radšej tak, lebo ho prestanem mať rada. 

Zlá čarodejnica Jádis mi tiež zo začiatku pripadala celkom fajn (keď odhliadneme od jej krutosti). Mala zaujímavý príbeh a žila v hroznom svete. A urobila strašné veci. Mohla by som ju prirovnať k pani Cruelle Devilovej zo 101 dalmatíncov. Naháňala strach. Taký, keď je v noci tma a vy nevidíte nič. Strach, že tam niekto môže stáť a vy ste bezradní. Presne taký strach vychádza z Jádis. Tak to cítim. 


No, kniha sa mi, očividne, páčila. Veľmi páčila. Nadpriemerne nadpriemerná. 90% zo sto. Je skvelá ako pre malé deti, tak aj pre väčšie deti a tak aj pre najväčšie deti. Určite nemusím hovoriť, že je kniha úžasná (aj keď som to myslím už povedala), lebo inak by nebola taká obľúbená. Je len na vás, či sa presvedčíte na vlastnú kožu :)

nedeľa 13. júla 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Mesto popola (Cassandra Clare)

Vo svete, ktorý je ukrytý pred obyčajnými sa dejú nepokoje. Záhadne zomierajú deti Dolnosveťanov. Navyše zmizol ďalší z Nástrojov smrteľníkov, z čoho sú Tieňolovci zúfalí. 
Zápletka sa ešte viac zapletá z predošlej časti, ale napriek tomu dostávame isté odpovede. Aj tak toho Valentine vie stále viac ako my a nad všetkým má jasno. 
A pýtate sa, čo Clary a Jace? Sú súrodenci a nijako sa to nevysvetlilo. (blbé, čo?) 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Ak ste na mojom blogu čítali moje recenzie, tak ste určite pochopili, že opisovanie deja nie je mojou silnou stránkou. Pop pravde si ani moc nepamätám o čo tam šlo. Jediné, čo vám viem poskytnúť sú moje pocity z knihy. 

Podľa môjho názoru sú prvé časti vždy najlepšie. Všetko je nové a nepoznané. V pokračovaní už ale približne viete, čo máte od knihy očakávať, a tak vás dokáže niečo prekvapiť len málokedy. A možno už tušíte, kam tým mierim. Áno, keď som sa obrnila pred šokovými zvratmi, ktoré som očakávala, tak som ich pochopiteľne prežívala menej emociálne. Napriek tomu som nad niektorými vecami ostala s otvorenými ústami. 

Slabou stránkou tejto knihy boli odseky v krátkych intervaloch. Je pravda, že zrýchľujú dej, no taktiež poskytujú čitateľovi zámienku skončiť a odložiť si knihu na neskôr. Toto bol môj prípad. Pred spaním, keď som bola unavená, som prečítala iba od odseku po odsek, čo mohli byť tak dve strany, a šla som spať. Ak by ten odsek mal desať strán, tak ich prečítam desať, lebo nemám rada, keď skončím čítať uprostred deja.

Tieto odseky so sebou niesli aj menenie deja. Dve strany z pohľadu Clary, dve z pohľadu Jacea, tri z pohľadu Aleca... Brr! Zas, chápem, že to malo človeka pripútať ku knihe, ale mňa to od nej skôr odradzovalo.

POSTAVY: 

Každý vzdychá nad Magnusom Baneom. Moc ma ale neohúril. Možno ešte urobí v trojke nejakú úžasnú vec, no tu ma moc nebral. A vôbec sa mi nepáči. Tak, ako si ho predstavujem ja, spolu s istým mixom z filmu... vyzerá dosť zle. A na moje pomery je príliš zodpovedný na to, aby som ho mala rada. 

Myslím, že Clary stratila to svoje drzé čaro, ktoré mala v jednotke, čo mi bolo trochu ľúto. Bola fajn, ale ten šmrnc jej tam chýbal. 

Jace sa tiež trochu zmenil. V istých veciach. V boji zostával stále pružný, obratný a nepremožiteľný... ale čo sa stalo s tým žrebcom, na ktorého skákala každá baba? Čo s ním ta Clary porobila? Celý bol z nej zúfalý chudáčik :D 

A Simon je úplný borec. Ten sa mi najviac lúbil zo všetkých. Priznávam, zo začiatku som ho tam nechcela, ale potom, keď sa stalo to, čo sa stalo... No, šak viete isto. Chudáčik Simon, do Clary stále zamilovaný... Čo tam tá Clary s tými chalanmi porába, nie? :D 

Valentine... Žrala som každé jeho slovo. Byť Jaceom, tak dávno prejdem na jeho stranu, jednak preto, lebo má pravdu a dvojak... je v čistej prevahe. Už len kvôli tomu systému, čo majú v Sesii by som šla radšej s Valentineom po boku ako s nimi. 

ZHRNUTIE:

No, a teraz to zas vyzerá, že sa mi kniha nepáčila. Vážne sa mi páčila. Akcie boli super. Vždy mi vyrazilo dych, keď sa bojovalo. Aj dej bol super. Napriek tým odsekom a preklikom medzi postavami to bolo super, lebo sa stále niečo robilo. A nebolo to len o láske, čo ma potešovalo najviac. Hlavnou dejovou líniou bol príbeh. Snaha zabrániť Valentineovi v ... neviem v čom. Takže láska šla nabok. Asi o dve línie sa posunula. Sem-tam prešla kúsok dopredu... a potom sa poslušne vrátila na svoju pozíciu. Uplne ideálne. 

Takže. Kniha bola Epická. Bola taktiež nadpriemerne nadpriemerná, asi na takých 80% zo sto. Jednotka sa mi páčila viac a som zvedavá na trojku. Rozhodne stojí za prečítanie. 

utorok 8. júla 2014

KLÁBOSENIE: Zraz v Martine

Leto, slnko, voda, pláž, teplo... Presne tie veci, čo mi moc nie sú po chuti, a ktoré nastupujú na scénu. Tie odporné  horká slúžia tak na dve veci. Síce sa vtedy dá skvelo okúpať, no keďže mám radšej lozenie po horách, tak mi skôr vyhovuje teplota pod 15°C. 
Ale prežijeme, no nie? Myslím, že to prežijeme celkom fajn a myslím, že už to celkom fajn prežívame. Napríklad taký knižný zrazík, to vôbec nebol zlý nápad.  

ZRAZILI SME SA V MARTINE (Pohľad Frankkie)


Bola streda, druhého júla. Počasie plakalo. Na stanici v Žiline sa o stenu novinového stánku opierali tri dievčatá. Červené vlasy, sú to ony, pomyslela som si. A áno, správne, bolo to tak. Všetko by bolo v pohode, keby sa doba čakania na vlak nepretiahla o hodinu aj pätnásť minút. 
Všetko sa nejako utriaslo, všetci boli šťastní. Vlak sa pohol, a v ňom putovalo päť dievčat na očakávanú cestu (ak by to niekto nepochopil, tak to mala byť narážka na Hobita: Neočakávaná cesta). Áno, presne tak, už viete, ktoré to boli, lebo sa vám už určite pod nos dostal niektorý z predchádzajúcich článkov o tomto zraze. Bola to Mara a Lila (Kika 1) z Knižného neba, Neliss (Kika 2) z The Booklandu, MaťaWolf (nenormálne rada ju tak volám) zo Sveta kníh a samozrejme, ja (nemôžeme zabudnúť). 
Jasné, a potom sa to naberalo. Christine (Kika 3) z Our Universe of Books nás čakala na nástupišti vo Vrútkach spolu s Nikee z Reading books makes you better (ktorú som, úprimne povedané, najprv nevedela spoznať a zaradiť ju). 
Fajn, dorazili sme do uplne najviac exkluzívnej kaviarne, ktorej názov mi vždy vypadne. Kosta? Kesta?
Plné očakávania nás, samozrejme očakávali zvyšné baby: Zet z Infinity of Books, Naty z World of books by Naty a Kristy (Kika 4) z Čítaj a môžeš byť kým chceš
Vybalili sme tam tie knihy na stôl ako díleri drog svoj matroš. Predstavte si tie čierne kufríky. V jedných päťsto dolárové bankovky a v druhých nefalšovaný a stopercentný heroín. Vonku bolo šero, čo dodávalo okoliu temnú atmosféru. Celé to doťukla teta vedľa nás, ktorá si zapálila a doplnila to o smog, ktorý by pri takýchto akciách nemal chýbať.  
Popri tomto som sa snažila zistiť, či je Nikee naozaj Nikee, a tak som nenápadne nadhodila knihu Magická príťažlivosť, na čo sa Nikee chytila a ja som si bola istá, že je to ona. Vážne som ju nemohla spoznať, lebo som vedela, že už chodí na vysokú, takže som čakala staršiu osobu. To však nie, lebo Nikee vyzerala asi na pätnásť, ak nie miestami na trinásť. 
Každopádne. Hodili sme si kvíz, z ktorého som väčšinu typovala, keďže sa väčšinou otázky týkali kníh, o ktorých existencii som nemala niekedy ani potúch. Aj tak sa mi ale páčil. Niektoré otázky však boli dosti zákerné. 
Okej, atmosféra z podsvetia sa vytratila a dali sme si hranolky a pizzu. S plným bruchom sa lepšie nakupuje, všakže, a tak sme sa vrhli na to. Doslova vrhli. Vtrhli sme do Martinusu a vďaka Christine sme mali každá 10% zľavu na knižky. Túto zľavu využila aj jedna okoloidúca teta, čo ma úplne dostalo a rozosmialo. Prešli sme ešte jeden obchod (sorry, názov netuším) a potom... Holá! Prior (názvy dobrých obchodov si vždy zapamätám). Akcia na každom rohu... Viete, človek neodolá a... proste musí niečo kúpiť. 
Zas som zariskovala a pribila klinec do truhly môjmu predsavzatiu... No už pridlho som odvracala tvár od Marionových dedičov. Už pridlho som v sebe dusila tú túžbu. Tri eurá... No nekúp to! 
Odišla som celá vysmiata s peknou nádielkou (pre mňa je veľmi neprirodzené odchádzať z kníhkupectva s nejakou knihou). 

Zhrňme to. Bolo úžasne. Fotky ste videli na ostatných blogoch, takže sem nejdeme dávať tri tie isté dookola, ktoré, ak ste si zakaždým článkom pozreli, poznáte naspamäť. Nabudúce (ak financie dovolia) sa vidíme v Trenčíne. :) 

Pre podrobnejšie informácie si prečítajte tieto články:
Martinský knižný zraz


OKRAJOVO SPOMENUTÁ MOJA NENÁVISŤ K AMATÉRSKYM KOMÁROM


Viete, každý hmyz má svoju určitú kvalitu. Jedna mucha sa vie obratnejšie vyhýbať strelám, iná vie rýchlejšie lietať alebo vie naklásť viac vajíčok ako normálna mucha...  A takisto aj komáre. Niektoré naozaj vedia vašu krv ukradnúť veľmi tichúčko, bez toho, aby ste o tom vedeli. Isté indivíduá, ktoré asi vypadli z hniezda, kým ich to mama a tato naučili, sa tak tichúčko najesť nevedia. Jeden taký zavítal aj k mojej sestre do bytu. Konkrétne v tú noc, keď som tam náhodou spala aj ja. 
Ten hajzel mi nedal spať do piatej rána, a potom, keď som zaspala na tie dve hodiny, ma štipol 24 krát. Predpokladám, že toto však nie je konečné číslo, keďže každým pohybom nachádzam nové a nové štípance. 

Čiže v skratke. Som za založenie Školy komárov. Ak daný komár neurobí záverečné skúšky, bude piť už iba nektár z kvetov, jednoduché. *Hlas naberá revolučný tón* A preto vyjdime do ulíc...!