streda 21. mája 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Jazdci časom: Dni predátorov (Alex Scarrow)

Napriek nepriaznivej predpovedi sa predsa len časí a... Vôbec nehovorím o počasí. Nedúfala som, že ešte tento mesiac hodím nejaký článok (tobôž recenziu), takže je to také malé prekvapenie aj pre mňa. Už som mala takú strašnú chuť niečo napísať...

ANOTÁCIA, KTORÁ NEPREZRÁDZA TAK VEĽA AKO ORIGINÁL:


Nejaký debil zas raz chce zmeniť úbohý osud budúcnosti, a tak sa vyberá zabiť toho, kto sa postaral o vznik stroja času. Ako inak, Liam, Maddy, Sal a nová podporná jednotka sa ho budú snažiť zastaviť... Ale tu to predvídateľné končí. Stane sa niečo, čo nečakal ani samotný autor. Liam a podporná jednotka sa za veľmi nepríjemných okolností dostanú do doby dinosaurov! Zožerú ich alebo prežijú? (Toš otázka)  



OKOM PROFESIONÁLA: 

Povedala som si, že zapisovať už nebude treba. Zdalo sa mi to také kostrbaté, preto budeme ťahať z dát uložených priamo v hard disku. 

Jazdci časom nie je kniha, ktorá by sa podobala niektorej, ktorú mám na poličke. Je to skôr vedecko-fantastická literatúra, čo mne vôbec nevadí. Autor hádzal veľmi dobré myšlienky, až som sa častokrát zamýšľala, či som práve v správnej časovej línii. Síce je dosť ťažké napojiť sa na chápanie času Alexa Scarrowa, keď mám skuknuté všetky časti Doctora Who, ale nebolo to najhoršie. Občas som sa musela zastaviť a rozmýšľať, či je tá daná vec možná, či to nie je kravina, lebo v Doctorovi to tak nebolo. Ale aj napriek odhliadnutia od Doctora mi niektoré veci nešli do hlavy (možno som len tupá, to je tiež možnosť). 

Ak ste čítali jednotku, tak viete, že to okolo lásky ani nechodilo (a ak ste to nečítali, tak ste sa to práve dozvedeli). Dni predátorov pokračovali v podobnom zmysle, ale Liam tam začína robiť nejaké kraviny s Bobom. Okrem toho mi bila do očí jedna dvojica (asi preto, lebo som v poslednej dobe dosť čítala články u Arvari, alebo čo). Edward a Howard by boli super pár (ešte keď si predstavíte Edwarda z Twilightu a Howarda z Teórie veľkého tresku, tak to je dvojnásobne zaujímave). 
V kútiku duše som dúfala, že by akože mohla byť pusa, keď padlo objatie a nejaké tie tajomstvá, aj keď som veľmi dobre vedela, že to by sa autor veľmi odklonil od svojho "štýlu" a bolo by to až príliš trafené. Čo by robili teploši vo vedeckej knihe, nie? 

Vždy, keď vidím nejaký názov knihy v inej knihe, tak mi to príde ako niečo zakázané. Ako keď majú herci v telke na tričku nejakú značku a oni to potom musia cenzurovať. Neplatená reklama. No a tu bola kniha Harry Potter dosť, dosť podstatným článkom. Páčilo sa mi, ako autor využil to, že dej sa odohráva v roku 2001, a že posledná časť vtedy ešte nebola vonku. Normálne ma to prinútilo ísť sa pozrieť na poličku, kedy to vydali. Takisto sa tam malým okrajom spomínali Hry o život, nad čím som sa musela tiež usmiať. 

Dlhé recenzie odrádzajú, ja viem, ale... Kto nechce tú knihu kupovať, nech to nečíta, no nie? 
Kniha pokračovala v duchu krátkych kapitol, a tak to šlo krásne. Aj v minulej časti to bolo tak, že niektoré z nich boli z pohľadu "nepriateľa". V tejto sa mi to však páčilo viac. Vidieť, ako rozmýšľajú dinosaury... to sa nevidí každý deň. Že aj oni mali nejaké dôvody, prečo robia to, čo robia (nepoviem čo robia). Vážne, tieto kapitoly som žrala. 

A čo koniec? Veľmi pekný. Tu sa mi páčilo, že to nebolo tak, ako v jednotke. Tam, keď som si myslela, že horšie to už hádam nemôže byť sa to dosralo ešte viac a ja som bola vtedy zúfalá a depresívna. A v dvojke? Všetko sa sralo, jasné, prečo nie, ale potom sa to pekne vyriešilo. Nikdy som však nechcela veriť, že to bolo také jednoduché a čakala som pascu, ale nejako nechodila. To ma potešilo, aspoň moje psychické vlny zostali v norme (podľa možnosti). 

Postavy boli super. Ja nie som konfliktný človek. Nikto mi tam nevadil. Tomu starcovi na konci by som síce najradšej tú zbraň napchala do venca, ale inak nie som konfliktný človek. 
Liam trochu konečne poodhalil dvierka do jeho hlavy. Je to ešte také mladé ucho, ale myslím, že postupom času sa z neho stane profesionál (teda, som si stopercentne istá, po tej poslednej vete). Maddy a Sal takisto pohoda, v tejto knihe ich tam moc nebolo, ale nevadili mi. Čo však hovorí aj o tom, že som si ich nejako extra neobľúbila. Proste, človek ako človek, ktorého stretne v škole na chodbe. Poznáte ho, pozdravíte sa, možno sa aj usmejete, ale žiadny bližší kontakt nie je potrebný. Veď táto kniha ani nie je o tom, aby v nás vyvolávala nejaké emócie, ale aby sme sa čo-to priučili. 

Čo ma asi najviac vedelo emotívne vyhodiť z normálu boli tie opisy zo strany Zlomeného pazúra. To, ako im vytrhával vnútornosti, a ako sa potom povaľovali po celej džungli... Bola to sranda, hej, ale nechcela by som to zažiť. Bläh! Ako im tam vytrhávali krky a škriabali až do kostí... Hehej, veru, veru tak. 
Humor. Fajn, to bol druhý emotívny výkyv. Becky bola ultra mega skvelá! S Liamom sa super dopĺňali. To, čo nemal on, mala ona a to čo nemala ona... ona mala všetko. Ale aj tak sa dopĺňali!  

ZÁVER (konečne):

Dúfam, že som už zabudla na všetko, čo som ešte chcela, lebo ďalší odsek by bol už veľa (ehm! akoby ich teraz bolo málo a akoby som ešte po tomto odseku nepridala ďalšie štyri). 
Pre zhrnutie: Veľmi príjemná kniha. Nie je to žiadna romantika, žiadne tínedžerské trapošiny a žiadni teploši (to je však na škodu pre Edwarda a Howarda, pozor na to). Ak máte radi cestovanie v čase a ak máte radi dinosaurov, tak šupito kúpiť jednotku! Ak sa vám jednotka moc nepáčila a váhate, či ísť do dvojky... myslím, že Dni predátorov boli určite oveľa lepší, tak by ste im mohli dať šancu. 

Knihu hodnotím ako mierny nadpriemer, čo by mohlo byť takých 80-85-90%. Podľa toho, čo od knihy čakáte.

nedeľa 4. mája 2014

(NÁ)MESAČNÍK: Autorské zvyky, extrémy, hranice a výstrednosti


Poznáte to? Kniha, od ktorej sa nemožno odtrhnúť. Dej presahuje všetky nepísané hranice a vy by ste najradšej pri pretáčaní strán tie strany odrazu vytrhávali. Nemáte možnosť knihu odložiť. Najlepšie by bolo knihu prehltnúť, aby ste nemuseli už toľko čakať na koniec. Jednoducho Wau!
Takých kníh je málo. Veľmi málo. A za tým všetkým stojí autor, ktorý nemá jeden dar, ale dva. Sú to takzvané "schopnosti." Prvá je tá, že jeho fantázia je nepresažná a druhá, že túto fantáziu dokáže dať na papier takú, aká je. Čistú, neriedenú, z čoho vás autor doháňa k šialenstvu a presvedčeniu, že ten jeho svet je ten pravý, správny a reálny. Tak, a presne o takýchto dielach dnes nebudeme hovoriť.