piatok 12. decembra 2014

(NÁ)MESAČNÍK: Kniha + autobus = katastrofa


Pravý knihomoľ číta vždy keď sa dá a všade kde sa dá. Výnimkou toho nie je autobus, v ktorom ja osobne trávim veľa času. Takže ak nejdem do školy alebo zo školy po tme, tak čítam.
Počas toho sa však stáva mnoho vecí, ktoré stavajú bariéru medzi mňa a knihu. S tými bariérami častokrát nemôžem nič robiť, a tak sa vám budem len sťažovať a ticho trpieť.

štvrtok 4. decembra 2014

Spirit Animals - séria kníh od najlepších autorov!

Spirit Animals je sedemdielna séria kníh, ktorej každú časť napísal iný autor. Príbeh vymyslel Brandon Mull (áno, autor môjho Fablehaven-u!!), ktorý zároveň napísal aj prvú časť. 
Pokračovania sa ujala Maggie Stiefvater, ktorá sa u nás preslávila trilógiou Vlci z Mercy Falls (Triaška, Váhanie, Navždy)
Garth Nix, austrálsky autor nadčasovej knihy Sabriel dokopy so Seanom Williamsom (spoluautor Star Wars série Heretik, ktorý vyšiel v českom jazyku) napísali  tretiu časť Spirit Animals. Nie je to však ich prvé spoločné dielo. V roku 2011 im vyšla prvá zo série kníh Troubletwister
Ďalšími autormi, pre nás nie až tak známymi, sú: Shannon Hale (štvrtá časť), Tui T. Sutherland (piata časť) a Eliot Schrefer (šiesta časť). 
Príbeh uzavrie Marie Lu, ktorej  meno poznáme vďaka jej dystopickej sérii Legenda. Kniha by v originále mala vyjsť v apríli 2015. 


Spirit Animals je fantasy príbeh, ktorý sa odohráva vo svete Erdas. Tu každé dieťa prechádza skúškou, aby sa zistilo, či sú schopní privolať svoje spirituálne zviera. Štyrom deťom z rôznych kútov sveta sa to podarí a oni budú nútení stretnúť sa, lebo dávno zabudnutá zlá sila sa začína prebúdzať. Spojením so zvieraťom totiž získavajú výnimočné schopnosti, ktoré ich stavajú do úlohy jediných záchrancov Erdasu.   



Spoločnosť Scholastic chcela na trh priviesť niečo prevratné, a tak oslovila Brandona, či by sa na takúto vec podujal. A keďže sa táto spoločnosť zaoberá nielen knihami, ale aj online hrami, od začiatku bolo v ich pláne vydať ku knihe aj online hru s rovnomenným názvom. Neviem vám povedať aká je, ale ak niekedy cez leto nebudem mať čo robiť, určite sa na ňu pozriem a dám vám vedieť. Zatiaľ to však vidím niečo ako mix LOL-ka, Zoo Tycon, Minecraft-u a Subway Surfers (to znie ako masaker).  

Kniha by mala byť v slovenskej verzii 20.2.2015 a v českej 13.2.2015 vo vydavateľstve Fragment (aj keď sme pripravení na isté meškanie, ako to už býva). Bude to taká útla, 200 stranová knižôčka, o trochu väčšia ako Narnia. Veľmi sa na ňu teším a dúfam, že Brandonova fantázia nesklame, čo si myslím, že nesklame, podľa obsahu. Obálky sú vážne skvelé, a aj keď je kniha určená skôr pre nižšie vekové kategórie, myslím, že sa bude páčiť všetkým. 
Ak sa vám teda naskytne príležitosť prečítať si túto knihu, nezaváhajte ani na sekundu, lebo Brandon Mull vymýšľa perfektné veci, v písaní sa už zlepšil a ostatné diely, napríklad od Nixa budú... Jednoducho wau! A ešte Marie Lu... Už len pri tej predstave plačem. 

pondelok 17. novembra 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Tweetni mi! (Sarra Manningová)

Originálny názov: Adorkable
Počet strán: 312
Vydavateľstvo: IKAR, 2012 

ANOTÁCIA AKO SA PATRÍ: 


Jeane Smithová je blogerka, kráľovná sekáčov a charitatívnych výpredajov. Má vlastnú lajfstajlovú značku Adorkable, pol milióna followerov na Twitteri, ale v škole ju považujú za chodiacu módnu katastrofu. Je výstredná, provokatívna, nemožná. Ani náhodou nezapadne medzi spolužiakov, na ktorých sa díva zvrchu, lebo sú nudne rovnakí – všetci sa rovnako obliekajú, rovnako myslia.
Michael Lee je školská hviezda, vzorný študent, idol dievčat, skvelý futbalista, zlatý chlapec svojich rodičov.
Nemajú vôbec nič spoločné. Tak prečo sa stále bozkávajú?



OKOM PROFESIONÁLA: 


Priznám sa (dlho som to zapierala), túto knihu som si chcela prečítať už odvtedy, čo som čítala jednu recenziu asi pred milión rokmi. Až teraz, po tej strašne dlhej dobe som tu a hovorím vám: Stálo to za to.

Obálka vyzerá z diaľky omnoho lepšie ako zblízka. Kým sa tomu dievčaťu nepozriete do tváre a neuvedomíte si čo má na sebe, je to v poriadku. Akonáhle sa tak však stane, takmer všetky pozitívne myšlienky odchádzajú do skrytých zákutí vašej mysle. Ale je fakt, že dievča na obálke nemôže byť pekné, keď ani to v knihe nie je.
Tým sa dostávame k hlavnej postave príbehu - Jeane Smithovej. Väčšinou sa s hlavnou postavou nezhodujem, no tu mi to nerobilo problém, keďže v prvej polovici knihy (o druhej sa porozprávame neskôr) bola viac-menej ako ja. No, s tou výnimkou, že môj milovaný blog nie je o móde (fuj-blä), nie som závislá na žiadnej sociálnej sieti a neobliekam sa ako debil.
Jeane je sama sebe kráľovnou. Býva sama a udržuje si celkom divný vzťah s jej frajerom Barneym. No jej krásny život naruší nečakané a nepochopiteľné stretnutie s Michaelom Leem, hviezdou školy, ktorý chodí so Scarlett, ktorej sa páči Barney, ktorému sa už nepáči Jeane, lebo... Uf! Proste bežné puberťácke pletky.

Jeane aj Michael sa celú knihu tvária akože: Prečo ťa bozkávam, nie si môj typ, ale pritom neustále pokračujú v činnosti. A druhá polovica knihy... Celé zle. Dozvedela som sa veci, čo som vedieť nikdy nechcela. Veci, čo mali zostať medzi Jeane a Michaelom utajené a nezverejnené. Osobne si myslím, že... Jednoducho som nepotrebovala mať podrobne opísaný ich intímny vzťah. Naozaj by som zomrela aj bez toho. Úplne to pokazilo celé renomé, čo si získalo v prvej polovici.

Pár technických poznámok: *monotónny a znudený hlas* Kapitoly boli kratšie, takže to celkom rýchlo ubiehalo (ale to YA väčšinou vždy). Striedali sa raz z pohľadu Jeane a raz Michaela. Dej bol dynamický, nestál, nenudila som sa. Štýl  autorky bol svieži a šťavnatý, príjemne ho doplňovali články z blogu a statusy (?) z Twittru.

Ku koncu by som len tak mimochodom spomenula, že kniha sa vynikajúco drží v ruke a stránky sú veľmi príjemné na dotyk. Koniec bol fajn, taký, aký sa patril. Scelil to celé dokopy. Ak si teda máte chuť prečítať trochu psycho a na hlavu storku, neváhajte a siahnite po Tweetni mi! Všetko toto tam budete mať v trojitej dávke podávané v pravidelných intervaloch, spolu s pikantnými scénami v druhej polovici ako bonus.
A možno toto celé znie trochu ironicky, ale vážne sa mi kniha páčila a neľutujem, že ju mám a že som ju čítala, lebo má skvelé ponaučenie.

Hodnotím 80% zo 100, a stratené percentá sú väčšinou len za tie neželané scény. Nato, že to nebola fantasy sa to naozaj dalo čítať, čo ma tak trochu prekvapuje. A vy ako? Čítali ste, alebo sa chytáte?  

utorok 28. októbra 2014

TAG: 7 smrteľných hriechov knihomoľa


Takže, po sakramensky dlhej dobe tu máme Tag, do ktorého ma tagla Anet, za čo veľmi, veľmi, veľmi ďakujem. Otázky sú úplne perfektné, takže sa do toho poďme hneď aj pustiť :)

1. CHAMTIVOSŤ

Akú najdrahšiu a najlacnejšiu knihu doma máš? 
Za toto sa strašne hanbím, ale budem úprimná. Najviac som vysolila za celú sériu Odkazu dračích jazdcov. Kupovala som to naraz, v hardbacku a už veľmi dávno, takže som sa z toho poučila. Keby ich kupujem dnes, tak určite volím paperback, no vtedy som si myslela, že budem o niečo ukrátená (lebo boli menšie). A tak som pánovi kuriérovi dala 59€. (Aaagh! Ešte teraz by som sa za to najradšej prefláskala!)  
Najlacnejšou knižôčkou u mňa budú Mariotovi dediči za 3€, a to boli tie najlepšie minuté tri eurá v mojom živote. 

2. HNEV

Aký autor u teba vyvoláva zlosť? 
Aby sme tu stále dookola neomielali Záblesk (Alexandra Adornettová), tak poviem Eona (Alison Goodmanová). Eon bol perfektný, kým zostával Eonom. Jeho ženská podoba ma totiž vytáča a dostáva na pokraj šialenstva, lebo celá kniha je úžasne úžasná, len tá hlupaňa jej to kazí. Preto by teta autorka mohla užiť nejaký elixír, ktorý otvára tajomné tretie oko, čo dovidí na toho netvora Eonského ženského, ktorého vytvorila. 

3. PAŽRAVOSŤ 

Akú knihu si bez milosti hltal zas a znovu?
Jednoznačne vyhráva Fablehaven. Jednotku a dvojku som čítala osemkrát, trojku deväťkrát, štvorku dvakrát a poslednú časť zatiaľ raz. Tie posledné dve si ešte musím trochu viac naštudovať, lebo ma hnevá, že si presne nepamätám ich dej. 

4. LENIVOSŤ

Akú knihu si kvôli lenivosti zanedbával?
Myslím, že tu s veľkým náskokom vedie Atramentová krv. Čítala som ju viac ako mesiac (popri tom som nečítala nič iné) a vôbec ma to nebavilo. Nato, aká perfektná bola jednotka by som od ďalších častí čakala viac (aj keď je pravda, že trojku som neprečítala, lebo som ju omylom predala).  

5. PÝCHA

O ktorej knihe hovoríš, aby si vyzeral ako inteligentný čitateľ? 
Hej, keď chcem byť za frajerku, tak vždy vytiahnem knihy typu Meno vetra, Plochozem a pod. Cítim sa potom tak... tak... dospelo, že čítam klasickú fantasy. Ale taktiež s hrdosťou hovorím, že Pán Prsteňov ma nebavil, lebo to neskutočne dlhé cestovanie bolo únavné tak, akoby som to prežívala s nimi. Takže klasická fantasy, ale odtiaľ potiaľ. 

6. ŽIADOSTIVOSŤ

Aké vlastnosti si najviac ceníš na mužských a ženských postavách? 
V mužských postavách mám jasno. Miseag (Mariotovi dediči) je vzor pre všetkých ostatných. Odvážny, správne drzý, nepodlízavý a hlboko pod povrchom skrýva svoje city, ktoré môže odtiaľ vytiahnuť jedine tá pravá. No a u holiek je to dosť jednosmerné. U nich si cením hlavne rozum. Keď majú ten + štipka správneho humoru, tak je to dokonalá postava. Ešte aj nejaká bojová zručnosť a ja sa rozplačem. 

7. ZÁVISŤ

Aké knihy by si si najviac prial ako darček na Vianoce?
Ak by k nám zavítal Ježiško s bezodnou peňaženkou? Rozhodne by to bol Fatal Virtual, Labyrint: útěk, Mistborn, Hra o tróny... Keďže však nemám chuť za ne soliť viac ako 13€, tak zostanem pri Bohoch Olympu 3, Ritmatikovi a Metalurgovi. Tamtie skúsim splašiť v knižnici (ehmm, dám tej knihovníčke tisíc euro, keď bude mať Fatal Virtual :D)  

Keďže sa mi Tag neskutočne páčil a písanie bola ešte neskutočnejšia zábava, posielam ho ďalej. Nominujem Peťu, Nikee a Zet. Mimo tieto tri baby chcem ešte nominovať moju milovanú sesternicu Jady, ktorá by si naozaj mala založiť (maximálne seriózne) blog. 

sobota 25. októbra 2014

Zlá správa pre milovníkov Brandona Mulla


Po prečítaní poslednej časti Fablehaven-u si každý fanúšik povedal: Chcem ďalšie! Nebola som výnimka, a tak som sa ako väčšina dogooglila k tomu, že Brandon Mull napísal aj ďalšiu sériu kníh, na pohľad ešte tristokrát lepšiu ako Fablehaven (aj keď... to by som musela ešte prehodnotiť). 
A k čomu sme sa dopracovali? K ničomu, lebo na tom premúdrom internete nie je ani zmienka o tom, či sa Beyonders bude prekladať. Preto som sa rozhodla, že to zistím. Napísala som do vydavateľstva Fortuna, ktoré vydalo aj Fablehaven. Aká odpoveď sa mi dostala? V blízkej budúcnosti neplánujeme vydanie ďalších kníh Brandona Mulla. Stručné a zdvorilé, no pritom mi chcela teta Ivanka povedať, že vydanie neplánujú vôbec. Mohla mi to povedať priamo do očí a neschovávať za tie frázy, lebo budem v sebe živiť nádej, že možno o 10 rokov... 

ANOTÁCIA:

Jason Walker has often wished his life could be a bit less predictable--until a routine day at the zoo ends with Jason suddenly transporting from the hippo tank to a place unlike anything he's ever seen. In the past, the people of Lyrian welcomed visitors from the Beyond, but attitudes have changed since the wizard emperor Maldor rose to power. The brave resistors who opposed the emperor have been bought off or broken, leaving a realm where fear and suspicion prevail. 
In his search for a way home, Jason meets Rachel, who was also mysteriously drawn to Lyrian from our world. With the help of a few scattered rebels, Jason and Rachel become entangled in a quest to piece together the word of power that can destroy the emperor, and learn that their best hope to find a way home will be to save this world without heroes.to 

Je to trochu iný odvar ako Fablehaven, ale čo je od Mulla, to je jednoducho super bez akejkoľvek debaty. A všetky tie obálky! Tá babička na prvej knihe... Žeriem ju celú aká je a je mi jedno, že je zlá. A tamto je ešte len obrázok. Predstavte si, že knihu držíte priamo v rukách.
Musím sa ale priznať, že teraz som si dávala re-reading trojky (už asi ôsmy alebo deviaty raz) a ten humor je fakt nesmiešny! Áno, je to tak, Fablehaven nie je tá najdokonalejšia kniha. Kendra je krava, humor je mizerný, štýl písania príliš jednoduchý... Ale ten príbeh...  

utorok 14. októbra 2014

KNIŽNÉ RECENZIE: Mesto skla, Mariotovi dediči 2


MESTO SKLA (Cassandra Clare): 


Tretia, posledná čierna knihy zo série Nástrojov smrteľníkov, ktorá krásne rozpletá zápletku troch kníh. Nebolo to také očarujúce ako Mariotovi dediči (tí sú na rovine s Fablehaven, takže sa im len ťažko niečo vyrovná), no nebolo to vôbec zlé. Akcia išla, ako vždy, no aj tak sa mi všetky doteraz prečítané knihy zlievajú do jednej. Ako-tak si ale pamätám, že sa mi Jace kapánek zhnusil (to, ako prešiel v jednotke s odretými ušami si teraz totálne pokašlal). Ďalej som stále neprišla na chuť Magnusovi a Alecovi a ešte stále sa mi ich vzťah nezdá dostatočne odhalený na to, aby som ich mohla považovať za najlepší pár z knihy (stále si myslím, že ostatní si to myslia kvôli tomu, že sú tí dvaja teplí). Všetko ostatné zas bolo ale super. Akcia, premyslenie deja, prekvapenia... Čítalo sa to rýchlosťou svetla a ťahalo ma to od všetkých ostatných činností. Jace, Clary a ich vzťah bol zas na tristokrát poprevracaný a už ste si ani neboli istí, či sa to dá niekedy do poriadku. 
Myslím, že takých 80% zo 100 vystihuje moje pocity. Z takého pekného konca sa mi ani nechce až tak ísť do tej štvorky, kde sa to znovu pokazí... ale určite sa k tomu raz dostanem. 


MARIOTOVI DEDIČI: BLÚDENIE (Marja Holecyová)


Áaaano, pokračovanie Mariotových dedičov! Musím povedať, že som viac ako spokojná. Priam som vo vytržení, aká som rada. Drahá Mija si dala pohov, prestala vysielať odstrašujúce signály a... Ľudia ju začali mať radi (to konkrétne ja, ale myslím, že aj tmavovlasé chlapča so spoločnými koreňmi by mohlo). 
Každopádne... Miju a Misega unášajú, oni utekajú a pod krídlo ich berie kmeň Maettregov. Maettregovia sú mierumilovní ľudia, ktorí majú zakázané bojovať (a možno si poviete, čo je to za kmeň, ale my sme úplne rovnakí).  U tohto pokojného kmeňa zažívame rovnako pokojné chvíľky, počas ktorých sa postavy a čitateľ zbližujú čím ďalej, tým viac. 
V druhej časti Mariotových dedičov zaznamenávam pokročilejšiu úroveň písania. Nad niektorými vetami som niekedy len tak zostala pozastavená, také boli skvelé. Pri akcii som nedýchala a z mnohých vecí som bola maximálne vykoľajená a prekvapená. Navyše mám teraz po dočítaní napnuté nervy ako struny, lebo chcem pokračovanie, no neviem ho nikde zohnať a nechcem to z knižnice (lebo som strašný škrob a chcem tie knihy len a len pre seba). Takto sa mučím, ale tým viac sa budem tešiť, keď sa ku knihám dostanem a to stojí za to! 
Prvá kniha bola určite slabšia, ale po dvojke sa to dá prehliadnuť. Myslela som, že nič podobné ako Fablehaven už nezoženiem, ale Mariotovi dediči ma vyviedli zo strachu. S čistým srdcom hodnotím 99% zo 100 a jedno percento strhávam len za tie Mijine občasné skratové stavy, čo si preniesla z jednotky. Rozhodne by ste sa do tejto série mali pustiť a hodiť za hlavu všetky predsudky o tom, že je to slovenská autorka, alebo že je to mladá autorka. Žiadne také a šupito-presto, na bazoši môžete kúpiť jednotku aj dvojku, prípadne požičať v každej väčšej knižnici.   

sobota 4. októbra 2014

(NÁ)MESAČNÍK: Najlepší spôsob prepravy v čarovných svetoch

 Poznáte to, keď sedíte v aute, niekde sa ponáhľate, no práve sa musela stať nejaká nehoda a vy trčíte v zápche. A potom rozmýšľate, že na metle by ste s týmto nemali žiadne problémy. A ako by sa vám tá metla teraz hodila... 

Poďme sa teda pozrieť, aké možnosti prepravy v čarovných svetoch máme. Ktorý by nakoniec získal vaše srdce? 

sobota 23. augusta 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Mariotovi dediči - Predurčenie (Marja Holecyová)

Kniha z pera mladej slovenskej (a veľmi talentovanej) autorky, ktorý žiadny fanúšik fantasy nemôže prehliadnuť.


ČO-TO o príbehu

Deviatačka Mija začína svoj posledný školský rok dosť nezvyčajne. Svet sa jej pretáča o 360°. Odchádza od otca a sťahuje sa ku svojmu starému otcovi. No nie je jej to práve po vôli. Najradšej by odstránila ten deň, kedy sa dozvedela, že kúzla neexistujú iba v knižkách, a že ona sama čary ovláda. 
To, čo si však myslí ona je nepodstatné a všetko, čo robia proti jej vôli jej len pre jej dobro. Preto musí žiť v Ľubietovej - čarodejníckej obci - a opustiť svoj dotedajší život. 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Všetko bolo úžasné. Absolútne dokonalá kniha. Až na hlavnú postavu. (Chcem sa ešte pochváliť za to, že som zvládla opísať dej bez toho, aby som nejako zaútočila na hlavnú postavu, dokonca to vyznelo tak, že ona je tá dobrá. Chvíľu ticha za toto prekonanie a oklamanie seba samej aj vás.) 

POSTAVY:

MIJA - Človek nevie, kde má začať. Zo začiatku som si myslela, že to prejde. Že prestane vrieskať pri každej príležitosti, že ju jednoducho prefacká život. Niéééóéóé! Kdežééóéóéé! (Možno v dvojke, neviem.) Určite však nie v jednotke. Od začiatku do konca ma vytáčala. "Ukludni sa, dievča. Chill, baybe!" chcela som jej povedať. Lenže ona furt vrieskala a mňa z toho zakaždým rozbolela hlava. 
Uvediem vás do obrazu, nebojte sa. Viete, ja som taký pokojný človek, ktorý hádky skôr pochováva ako vyvoláva. Nerada sa hádam a radšej odídem, akoby som sa mala hádať. Neznášam krk a zlobu. Človek sa jednoducho cez to prenesie. 
A tu máme protiklad - Mija. niečo sa nedeje podľa jej predstáv? Niečomu nerozumie? Poďme kričať! Poďme sa prekrikovať a súperiť, kto kričí hlasnejšie! Nech počujú! Akoby nikdy nepočula to zlaté príslovie nad všetky príslovia - hádkou nič ne-vy-rie-šiš. Zakaždým, keď sa hádala s Metojom, tak som len krútila hlavou, aké je to dievča blbé a Metoj, čo by mohol mať aspoň o trochu viac rozumu než ona, sa do toho nechal zatiahnuť a vrieskať tiež. Po čase som to začala ignorovať a predstavovať si, že vedú inteligentný rozhovor, a nie zápas levov. 
Pri začiatku ma ešte zarazilo jedno. Matka sa pre ňu obetuje, aby mohla žiť krásny život. A ona? Vyčíta jej, že ju opustila?! Jedno nevďačné detisko. Keby mi toto začalo robiť moje dieťa, tak sa na ňu nabudúce vyserem (keby ešte žijem). Trocha vďaky, človeče! Iba som to nechápavo čítala a hýbali sa mi ľadviny.
Ale nemôžem ju iba kritizovať. Samozrejme, že mala aj svoje svetlé stránky. Okrem toho, že vrieska ako zmyslov zbavená je celkom fajn. Myslím, že je trochu vtipná, správne drzá a šikovná. 

MISEAG - Ten tam nevystupovala až tak často, ako by som chcela, ale dostatočne na to, aby prekryl Mijinu hrôzu. Krásne záhadný, naoko neznesiteľný, no inak veľmi sympatický. Musím povedať, že Miseag veru vie, ako sa v Miji dajú nazbierať Magioly, tak to veru áno :D

BART - Bart, Dankin brat. Presne takto ho autorka zo začiatku volala autorka a plietol sa z toho jazyk. Vôbec mi to nevadilo, len... sa mi plietol jazyk v hlave!

Vedľajšie postavy som si nijak extrémne neobľúbila. Nijaký z nich nebol taký chrakter, ktorý by vyslovene stál za zmienku. Každý mal svoj názov. Šprt - Bart, frajer - Petram, dievča (áno, presne to je tá kategória, ktorú myslím) - Danka, zlý učiteľ - Perník... Ale vôbec to nie je nijaké mínus. Zoznamovanie sa s novým svetom a s hlavnou hrdinkou (ehm-ehm!!) bol dostatočne komplikovaný. Počas čítania som si to ani neuvedomila (to až teraz vyrývam).

ZHRNUTIE: 

Aj keď sa zdá, že som viac kritizovala ako chválila, kniha sa mi nesmierne páčila. Naozaj to bolo pútavé a epické. Síce bolo trochu divné... Nie, nič nebolo divné! Kniha je úplne super a odporúčam vám ju. Autorka sa mi ani raz nedovolila nudiť. A aj keď niektoré veci boli nepochopiteľné môjmu mozgu, vôbec to knihe neodoberalo dobrý dojem. Moje hodnotenie je nasledovné: Nadpriemerná - 87% zo 100.  Strhnuté percentá sú len kvôli tomu zbytočnému kriku, ktorý (si myslím) v ďalších častiach pominie. Dvojku už doma mám a dúfam, že sa mi podarí zohnať aj trojku a štvorku, keďže je titul vypredaný. 

pondelok 11. augusta 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Strach múdreho muža (Patrick Rothfuss)


Už tak dávno som nečítala nič tak dobré! Mohlo by to mať aj tritisíc strán a nevadilo by mi to. Investovať do tejto knihy sa oplatí, lebo čítať ju raz je hriech.


ANNOTATION from my dielňa: 


Začína sa ďalší deň. Konkrétne druhý z troch a v hostinci Míľnik nám náš milovaný hostinský Kote pokračuje v rozprávaní príbehu ešte milovanejšieho Kvothea. Opäť sme na univerzite a riešime každodenné problémy spolu s ním. A keď už si myslíte, že vás nič neprekvapí, náhle sa Kvothe vydáva za more do novej krajiny. Za úplne novým príbehom. 



OKOM PROFESIONÁLA: 


Musím povedať, že druhá časť sa mi páčila oveľa, oveľa viac ako Meno vetra. Čím ďalej, tým viac som dej prežívala a tým ťažšie sa mi od knihy odchádzalo. A aj keď som ju odložila, neustále som rozmýšľala, ako to bude pokračovať. V ďalšej fáze som mimo čítania začala rozmýšľať, čo asi by Kvothe urobil na mojom mieste alebo ako by vyriešil danú situáciu... Jednoducho povedané, spadla som do toho ako Bast a keď mu starý Kvothe dohováral, aby si ten príbeh moc nepripúšťal, tak som si to tak nejako začala uvedomovať - aj ja si ten príbeh moc pripúšťam. Nevylučujem, že ak by zabil čo i len jednu z kladných postáv, tak si niečo urobím. 

POSTAVY: 


Tempi - Presne ako hovoril Kvothe, čím je človek záhadnejší, tým viac nás láka spoznať ho. Pri Tempim to nebolo inak. Vlastne to platilo o celom Ademe. To bola tá najlepšia pasáž celej knihy.  Ich zvláštne obrátená etiketa a vyjadrovanie pocitov rukami... Bola som na pokraji šialenstva z toho, ako sa mi to páčilo. 
To, ako Tempi učil Kvotha ademčinu a ketan som žrala. Naozaj som sa od toho nevedela odtrhnúť a čítala som viac ako obvykle.

Vashet - Myslím, že to nebude až taká výnimočná vlastnosť pre Adem, ale bola tak povediac jediná, s ktorou bol Kvothe v kontakte, preto sa mi zapáčila práve Vashet. Tá ademská otvorenosť bola miestami divná a miestami fascinujúca. Pamätám si, že som ju mala strašne rada, ale už si neviem spomenúť prečo (keď to človek nevie napísať skôr).

Auri -  Vždy som sa tešila na ich stretnutia, aj keď ich tu teraz bolo trochu menej. Niekedy som si viac želala, aby bol Kvothe s Auri a vykašľal sa na Dennu, ale... Postupom času človek príde na to, že Denna je pre Kvothea ako stvorená, takže tieto chvíle ma rýchlo prešli.

Devi - Nevyspytateľná. Všetci sa jej báli, ale s Kvotheom mala vždy dobrý vzťah (až na to nedorozumenie). Síce bola dosť vypočítava a neústupná zdieračka, tak mala v sebe iskru. Preto som sa vždy tešila, keď si šiel od nej Kvothe požičať. Nikdy som presne nemohla vedieť, čo sa stane (čo vlastne počas celej knihy).

Elodin - Najlepší učiteľ na svete! Takisto nevyspytateľný a šialený. Človek sa pri jeho mene nemôže neusmiať. Niekedy, keď budem stará (budem mať šedinu na hlave, tisíc vrások na tvári a hrubé okuliare na nose) chcela by som byť tak švihnutá. Nie tá nudná babizňa, ale cool babka ako Elodin. (A budem im rozprávať príbehy z tejto knihy).

ZHRŇME SI TO TAKTO: 


Kto váha, ne váhať prestane. Strany sa v tomto prípade nepočítajú ako problém, lebo ubiehajú ako voda a mne osobne bolo ľúto, že ich nebolo ešte viac, keďže pokračovanie bude až neviem kedy (ale, ak by to mali byť nekvalitné stránky, tak to radšej žiadne. Je to akurát). Príbehy, ktoré si rozprávali ma fascinovalo ako všetko. Hlavne ten o Jaxovi. Krásne! Ak už by vás nepresvedčilo toto všetko, tak to musí byť tento príbeh. Vážne ma dostal a určite sa bude páčiť aj vám a mali by ste ho poznať. Mali by ste si prečítať celú knihu. Jednoducho sa to patrí. Každý si v tom nájde to svoje. Či už fanúšikovia Pána prsteňov alebo Fifty shades of grey. Prirodzený humor knihou prekypoval, takže to nebude žiadne nudné čítanie. Celý príbeh akoby ste prežívali spolu s Kvotheom, takže všetky vtipné situácie prídu vtipné aj vám. Lebo prežívate ten vtip. 

Ak nie 100% zo 100, tak potom nič. 

Klavičky, pekne začnite šetriť. Založte si takú krabičku a do nej si vždy odložte, čo ja viem, päťdesiat centov. Cent ku centu. Vážne sa to oplatí a ak si to kúpite a nebude sa vám to páčiť, tak prídite za mnou a povedzte mi to. Ak mi dokážete, že sa vám ani trošilinku nepáčila, tak vám za to pošlem nejakú náhradu

streda 16. júla 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Kroniky Narnie: Čarodejníkov synovec (C.S. Lewis)

Kto by čakal od malej knižky niečo také veľké? A predsa. Vo vlaku mi urobila milú spoločnosť. Nemusela som myslieť na to, že ten chlap oproti mne vyzerá ako úchyl a nemusela som sa dve a pól hodiny nudiť. 

ČO - TO O PRÍBEHU: 

Narnia. Každý ju pozná, každý vie, že ju môžeme nájsť v skrini a že tam žijú zázračné bytosti. Lenže odkiaľ sa v skrini zobrala Narnia? Kedy tam prišli satyrovia, vodné nymfy a trpaslíkovia? Ako vznikli? A čo Aslan? Bol to vždy ten záhadný levisko, ktorý vedel rozprávať alebo bol aj on niekedy len obyčajným levom? Odkiaľ sa v Narnii zjavila Ľadová kráľovná? Ako nadobudla svoju moc? 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Asi by som nikdy v živote nesiahla po Narnii, keby neurobím ten článok o populárnej fantasy. Normálne som samu seba presvedčila, že si to prečítam. A urobila som veľmi dobre. Vrátila som sa späť do čias, kedy mi ešte predčítala mama večer pred spaním. 

Tak, kapitoly ubiehali jedna radosť. Stránky sa tiež veľmi dobre otáčali, keďže kniha obsahuje obrázky. A to že sakra dobré obrázky. Niekedy som sa len zastavila a dívala sa na ne. Preštudovala ich do najmenších detailov.  Nechápem, prečo nedávajú obrázky do každej knihy. Až teraz som si uvedomila, ako mi to tam chýba. 

POSTAVY:


Hlavné postavy (Polly a Digory) nemali moc rozvinuté charaktery. Teda, tak to vnímam ja. Boli tam nejaké jemné črty, ale keďže to boli ešte deti a autor si to uvedomoval. Nebolo príliš premúdrelé, ani sprosté neboli... Taký zlatý stred, ktorý sa patrí. 

Zato strýko Andrew, ten bol rozvinutý až až. Trochu alkoholik, trochu čarodej, trochu zbabelec. Bol super nezodpovedný, takže to bol môj človek. Mala som ho rada... Až na nepríjemný fakt, že to bol truľo. A až na to, že to bol podliak. Ale ak by sme zatvorili jedno oko, tak by to bol aj celkom dobrý čl... nie. Nechajme to radšej tak, lebo ho prestanem mať rada. 

Zlá čarodejnica Jádis mi tiež zo začiatku pripadala celkom fajn (keď odhliadneme od jej krutosti). Mala zaujímavý príbeh a žila v hroznom svete. A urobila strašné veci. Mohla by som ju prirovnať k pani Cruelle Devilovej zo 101 dalmatíncov. Naháňala strach. Taký, keď je v noci tma a vy nevidíte nič. Strach, že tam niekto môže stáť a vy ste bezradní. Presne taký strach vychádza z Jádis. Tak to cítim. 


No, kniha sa mi, očividne, páčila. Veľmi páčila. Nadpriemerne nadpriemerná. 90% zo sto. Je skvelá ako pre malé deti, tak aj pre väčšie deti a tak aj pre najväčšie deti. Určite nemusím hovoriť, že je kniha úžasná (aj keď som to myslím už povedala), lebo inak by nebola taká obľúbená. Je len na vás, či sa presvedčíte na vlastnú kožu :)

nedeľa 13. júla 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Mesto popola (Cassandra Clare)

Vo svete, ktorý je ukrytý pred obyčajnými sa dejú nepokoje. Záhadne zomierajú deti Dolnosveťanov. Navyše zmizol ďalší z Nástrojov smrteľníkov, z čoho sú Tieňolovci zúfalí. 
Zápletka sa ešte viac zapletá z predošlej časti, ale napriek tomu dostávame isté odpovede. Aj tak toho Valentine vie stále viac ako my a nad všetkým má jasno. 
A pýtate sa, čo Clary a Jace? Sú súrodenci a nijako sa to nevysvetlilo. (blbé, čo?) 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Ak ste na mojom blogu čítali moje recenzie, tak ste určite pochopili, že opisovanie deja nie je mojou silnou stránkou. Pop pravde si ani moc nepamätám o čo tam šlo. Jediné, čo vám viem poskytnúť sú moje pocity z knihy. 

Podľa môjho názoru sú prvé časti vždy najlepšie. Všetko je nové a nepoznané. V pokračovaní už ale približne viete, čo máte od knihy očakávať, a tak vás dokáže niečo prekvapiť len málokedy. A možno už tušíte, kam tým mierim. Áno, keď som sa obrnila pred šokovými zvratmi, ktoré som očakávala, tak som ich pochopiteľne prežívala menej emociálne. Napriek tomu som nad niektorými vecami ostala s otvorenými ústami. 

Slabou stránkou tejto knihy boli odseky v krátkych intervaloch. Je pravda, že zrýchľujú dej, no taktiež poskytujú čitateľovi zámienku skončiť a odložiť si knihu na neskôr. Toto bol môj prípad. Pred spaním, keď som bola unavená, som prečítala iba od odseku po odsek, čo mohli byť tak dve strany, a šla som spať. Ak by ten odsek mal desať strán, tak ich prečítam desať, lebo nemám rada, keď skončím čítať uprostred deja.

Tieto odseky so sebou niesli aj menenie deja. Dve strany z pohľadu Clary, dve z pohľadu Jacea, tri z pohľadu Aleca... Brr! Zas, chápem, že to malo človeka pripútať ku knihe, ale mňa to od nej skôr odradzovalo.

POSTAVY: 

Každý vzdychá nad Magnusom Baneom. Moc ma ale neohúril. Možno ešte urobí v trojke nejakú úžasnú vec, no tu ma moc nebral. A vôbec sa mi nepáči. Tak, ako si ho predstavujem ja, spolu s istým mixom z filmu... vyzerá dosť zle. A na moje pomery je príliš zodpovedný na to, aby som ho mala rada. 

Myslím, že Clary stratila to svoje drzé čaro, ktoré mala v jednotke, čo mi bolo trochu ľúto. Bola fajn, ale ten šmrnc jej tam chýbal. 

Jace sa tiež trochu zmenil. V istých veciach. V boji zostával stále pružný, obratný a nepremožiteľný... ale čo sa stalo s tým žrebcom, na ktorého skákala každá baba? Čo s ním ta Clary porobila? Celý bol z nej zúfalý chudáčik :D 

A Simon je úplný borec. Ten sa mi najviac lúbil zo všetkých. Priznávam, zo začiatku som ho tam nechcela, ale potom, keď sa stalo to, čo sa stalo... No, šak viete isto. Chudáčik Simon, do Clary stále zamilovaný... Čo tam tá Clary s tými chalanmi porába, nie? :D 

Valentine... Žrala som každé jeho slovo. Byť Jaceom, tak dávno prejdem na jeho stranu, jednak preto, lebo má pravdu a dvojak... je v čistej prevahe. Už len kvôli tomu systému, čo majú v Sesii by som šla radšej s Valentineom po boku ako s nimi. 

ZHRNUTIE:

No, a teraz to zas vyzerá, že sa mi kniha nepáčila. Vážne sa mi páčila. Akcie boli super. Vždy mi vyrazilo dych, keď sa bojovalo. Aj dej bol super. Napriek tým odsekom a preklikom medzi postavami to bolo super, lebo sa stále niečo robilo. A nebolo to len o láske, čo ma potešovalo najviac. Hlavnou dejovou líniou bol príbeh. Snaha zabrániť Valentineovi v ... neviem v čom. Takže láska šla nabok. Asi o dve línie sa posunula. Sem-tam prešla kúsok dopredu... a potom sa poslušne vrátila na svoju pozíciu. Uplne ideálne. 

Takže. Kniha bola Epická. Bola taktiež nadpriemerne nadpriemerná, asi na takých 80% zo sto. Jednotka sa mi páčila viac a som zvedavá na trojku. Rozhodne stojí za prečítanie. 

utorok 8. júla 2014

KLÁBOSENIE: Zraz v Martine

Leto, slnko, voda, pláž, teplo... Presne tie veci, čo mi moc nie sú po chuti, a ktoré nastupujú na scénu. Tie odporné  horká slúžia tak na dve veci. Síce sa vtedy dá skvelo okúpať, no keďže mám radšej lozenie po horách, tak mi skôr vyhovuje teplota pod 15°C. 
Ale prežijeme, no nie? Myslím, že to prežijeme celkom fajn a myslím, že už to celkom fajn prežívame. Napríklad taký knižný zrazík, to vôbec nebol zlý nápad.  

ZRAZILI SME SA V MARTINE (Pohľad Frankkie)


Bola streda, druhého júla. Počasie plakalo. Na stanici v Žiline sa o stenu novinového stánku opierali tri dievčatá. Červené vlasy, sú to ony, pomyslela som si. A áno, správne, bolo to tak. Všetko by bolo v pohode, keby sa doba čakania na vlak nepretiahla o hodinu aj pätnásť minút. 
Všetko sa nejako utriaslo, všetci boli šťastní. Vlak sa pohol, a v ňom putovalo päť dievčat na očakávanú cestu (ak by to niekto nepochopil, tak to mala byť narážka na Hobita: Neočakávaná cesta). Áno, presne tak, už viete, ktoré to boli, lebo sa vám už určite pod nos dostal niektorý z predchádzajúcich článkov o tomto zraze. Bola to Mara a Lila (Kika 1) z Knižného neba, Neliss (Kika 2) z The Booklandu, MaťaWolf (nenormálne rada ju tak volám) zo Sveta kníh a samozrejme, ja (nemôžeme zabudnúť). 
Jasné, a potom sa to naberalo. Christine (Kika 3) z Our Universe of Books nás čakala na nástupišti vo Vrútkach spolu s Nikee z Reading books makes you better (ktorú som, úprimne povedané, najprv nevedela spoznať a zaradiť ju). 
Fajn, dorazili sme do uplne najviac exkluzívnej kaviarne, ktorej názov mi vždy vypadne. Kosta? Kesta?
Plné očakávania nás, samozrejme očakávali zvyšné baby: Zet z Infinity of Books, Naty z World of books by Naty a Kristy (Kika 4) z Čítaj a môžeš byť kým chceš
Vybalili sme tam tie knihy na stôl ako díleri drog svoj matroš. Predstavte si tie čierne kufríky. V jedných päťsto dolárové bankovky a v druhých nefalšovaný a stopercentný heroín. Vonku bolo šero, čo dodávalo okoliu temnú atmosféru. Celé to doťukla teta vedľa nás, ktorá si zapálila a doplnila to o smog, ktorý by pri takýchto akciách nemal chýbať.  
Popri tomto som sa snažila zistiť, či je Nikee naozaj Nikee, a tak som nenápadne nadhodila knihu Magická príťažlivosť, na čo sa Nikee chytila a ja som si bola istá, že je to ona. Vážne som ju nemohla spoznať, lebo som vedela, že už chodí na vysokú, takže som čakala staršiu osobu. To však nie, lebo Nikee vyzerala asi na pätnásť, ak nie miestami na trinásť. 
Každopádne. Hodili sme si kvíz, z ktorého som väčšinu typovala, keďže sa väčšinou otázky týkali kníh, o ktorých existencii som nemala niekedy ani potúch. Aj tak sa mi ale páčil. Niektoré otázky však boli dosti zákerné. 
Okej, atmosféra z podsvetia sa vytratila a dali sme si hranolky a pizzu. S plným bruchom sa lepšie nakupuje, všakže, a tak sme sa vrhli na to. Doslova vrhli. Vtrhli sme do Martinusu a vďaka Christine sme mali každá 10% zľavu na knižky. Túto zľavu využila aj jedna okoloidúca teta, čo ma úplne dostalo a rozosmialo. Prešli sme ešte jeden obchod (sorry, názov netuším) a potom... Holá! Prior (názvy dobrých obchodov si vždy zapamätám). Akcia na každom rohu... Viete, človek neodolá a... proste musí niečo kúpiť. 
Zas som zariskovala a pribila klinec do truhly môjmu predsavzatiu... No už pridlho som odvracala tvár od Marionových dedičov. Už pridlho som v sebe dusila tú túžbu. Tri eurá... No nekúp to! 
Odišla som celá vysmiata s peknou nádielkou (pre mňa je veľmi neprirodzené odchádzať z kníhkupectva s nejakou knihou). 

Zhrňme to. Bolo úžasne. Fotky ste videli na ostatných blogoch, takže sem nejdeme dávať tri tie isté dookola, ktoré, ak ste si zakaždým článkom pozreli, poznáte naspamäť. Nabudúce (ak financie dovolia) sa vidíme v Trenčíne. :) 

Pre podrobnejšie informácie si prečítajte tieto články:
Martinský knižný zraz


OKRAJOVO SPOMENUTÁ MOJA NENÁVISŤ K AMATÉRSKYM KOMÁROM


Viete, každý hmyz má svoju určitú kvalitu. Jedna mucha sa vie obratnejšie vyhýbať strelám, iná vie rýchlejšie lietať alebo vie naklásť viac vajíčok ako normálna mucha...  A takisto aj komáre. Niektoré naozaj vedia vašu krv ukradnúť veľmi tichúčko, bez toho, aby ste o tom vedeli. Isté indivíduá, ktoré asi vypadli z hniezda, kým ich to mama a tato naučili, sa tak tichúčko najesť nevedia. Jeden taký zavítal aj k mojej sestre do bytu. Konkrétne v tú noc, keď som tam náhodou spala aj ja. 
Ten hajzel mi nedal spať do piatej rána, a potom, keď som zaspala na tie dve hodiny, ma štipol 24 krát. Predpokladám, že toto však nie je konečné číslo, keďže každým pohybom nachádzam nové a nové štípance. 

Čiže v skratke. Som za založenie Školy komárov. Ak daný komár neurobí záverečné skúšky, bude piť už iba nektár z kvetov, jednoduché. *Hlas naberá revolučný tón* A preto vyjdime do ulíc...!

pondelok 2. júna 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Eon - zaklínač drakov (Alison Goodmanová)

V krajine iného sveta, kde ženy boli nuly a muži veľké zvieratá, kde draky pomáhali ľuďom a kde sa každý riadil pravidlami prísnej etikety správania, žil dvanásťročný chlapec Eon (alebo ak chcete, šestnásťročné dievča Eona). Utrápené to stvorenie. Nohu má pochrámanú, rodičov v krajine duchov a k tomu všetkému musí skrývať svoje pohlavie, aby prežila nielen ona, ale aj jej majster, ktorý do nej vkladá všetku nádej. Zvládne to? Pochybujem, ale veď uvidíte sami. 

OKOM PROFESIONÁLA:

Čim začať? Možno to bude dobré v štýle, Goodmanka je hviezda. Od nej by som mohla čítať hocičo. Bolo to príjemne upokojujúce a v spojení s tým svetom drakov, to bolo trikrát tak skvelé. 
Čo som sa kukala na niektoré ohlasy, vraveli, že dej sa naťahoval. Absolútne som nemala možnosť to postrehnúť, lebo jej štýl písania ma opantal, spolu s tým záhadným dejom. Normálne by som jej to celé zožrala, keby nebolo Eony. 

POSTAVY: 

EONA bola ťapa. Vôbec nechápem, ako z tej úžasnej hlavy autorky mohla vyjsť taká ohava. Nenachádzam žiadne zmysluplné vysvetlenie. Toto dievča... ach, škoda reči. Veď človek z chudobných pomerov nemôže byť taký namyslený, no nie? Mal by to byť skromný človek. Ale čo robí Eona? Nechá sa umývať slúžkou, ktorá má na rukách popáleniny? Akoby to nedokázala hravo sama! Nechá sa utláčať a riadi sa pravidlami? Tými stupidnými pravidlami, ktoré sú mi na smiech! Ktorá správna hlavná hrdinka sa riadi pravidlami? Čo je toto za systém? Kde v pekle sú nejaké záznamy o tom, že pravidlá sú NUDA?!
Podľa môjho skromného a neznaleckého názoru si myslím, že horšiu hrdinku som asi ešte nevidela (podľa možnosti). Miestami by som ju najradšej prefackala, lebo bola protivná jak kurínec. Hlavne keď brala tie drogy. Hodiť jej stoličku do hlavy.

RYKO bol super. To by bol hlavný hrdina! Tak to má byť! (Kurňa!) Vtipný, šikovne obchádzal pravidlá, miestami ich trochu porušoval a vedel to s mečom a s dýkami. Nemal zmilovanie pre nepriateľa. A s pani Delou boli takí zlatí!

IDO. Fandila som mu, napriek tomu, že bol hlavným záporákom. Normálne som Eone priala, až ju znásilní! Bol to kruťas, ale rozhodne nebol nejaký ošklivec. Drogy úplne odrovnali jeho osobnosť, takže na povrch sa zdal byť prchkým, ale verím, že mal nejaké skryté rozvetvené vlastnosti. Navyše úžasne maskoval výraz tváre, takže to bolo o to zábavnejšie!

Čo nám z toho vyplýva? Hviezda pani Goodmanová nevie, aké ma komu dávať vlastnosti alebo čo. Predstavte si takého Ida za hlavnú postavu. To by bol bestseller! Najlepšia kniha storočia s dvadsiatimi troma oceneniami. A to vám vravím, že ja vie, o čom hovorím (neviem).

REKAPITULÁCIA: 

PÁČIL sa mi autorkin štýl (teda, myslím, že nejaký mala). PÁČIL sa mi čínsko-neznámy svet. PÁČILO sa mi spojenie tohto sveta s drakmi. PÁČILI sa mi vedľajšie postavy, medzi ktoré ešte navyše patrí Majster, Rila, pani Dela a princ Kygo. PÁČILI sa mi tie úžasné bojové opisy, nad ktorými som sa rozplývala, skoro som až cítila tú kovovú chuť krvi, keď to autorka opisovala. 

NEPÁČILA sa mi Eona. 

Toľko k nedostatkom. Všetko ostatné bolo fajn, až na tú retardovanú ťapu (nič v zlom, proti jej nohe). Ale, myslím, že to asi až príliš preháňam. Dalo sa to s ňou vydržať a miestami bola fajn. Nijaké nudné pasáže som nepostrehla a myslím, že všetko, čo sa dialo malo svoj význam. Akcia bola, humor - slabší odvar, ale bol. Láska túto knihu obišla, ale aj tak sa tam bozkávali (systém v prdeli). Strany ubiehali jedna radosť a prijemne sa to čítalo. Akoby ma hladkala voda, keď som čítala tie malebné slovíčka! 

NAKONIEC: Určite to bolo epické, nadpriemerne nadpriemerné a dala by som tomu 90% (100, ak by zabili Eonu). Takže. Porušujte pravidlá a majte sa radi (nie však príliš). 

streda 21. mája 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Jazdci časom: Dni predátorov (Alex Scarrow)

Napriek nepriaznivej predpovedi sa predsa len časí a... Vôbec nehovorím o počasí. Nedúfala som, že ešte tento mesiac hodím nejaký článok (tobôž recenziu), takže je to také malé prekvapenie aj pre mňa. Už som mala takú strašnú chuť niečo napísať...

ANOTÁCIA, KTORÁ NEPREZRÁDZA TAK VEĽA AKO ORIGINÁL:


Nejaký debil zas raz chce zmeniť úbohý osud budúcnosti, a tak sa vyberá zabiť toho, kto sa postaral o vznik stroja času. Ako inak, Liam, Maddy, Sal a nová podporná jednotka sa ho budú snažiť zastaviť... Ale tu to predvídateľné končí. Stane sa niečo, čo nečakal ani samotný autor. Liam a podporná jednotka sa za veľmi nepríjemných okolností dostanú do doby dinosaurov! Zožerú ich alebo prežijú? (Toš otázka)  



OKOM PROFESIONÁLA: 

Povedala som si, že zapisovať už nebude treba. Zdalo sa mi to také kostrbaté, preto budeme ťahať z dát uložených priamo v hard disku. 

Jazdci časom nie je kniha, ktorá by sa podobala niektorej, ktorú mám na poličke. Je to skôr vedecko-fantastická literatúra, čo mne vôbec nevadí. Autor hádzal veľmi dobré myšlienky, až som sa častokrát zamýšľala, či som práve v správnej časovej línii. Síce je dosť ťažké napojiť sa na chápanie času Alexa Scarrowa, keď mám skuknuté všetky časti Doctora Who, ale nebolo to najhoršie. Občas som sa musela zastaviť a rozmýšľať, či je tá daná vec možná, či to nie je kravina, lebo v Doctorovi to tak nebolo. Ale aj napriek odhliadnutia od Doctora mi niektoré veci nešli do hlavy (možno som len tupá, to je tiež možnosť). 

Ak ste čítali jednotku, tak viete, že to okolo lásky ani nechodilo (a ak ste to nečítali, tak ste sa to práve dozvedeli). Dni predátorov pokračovali v podobnom zmysle, ale Liam tam začína robiť nejaké kraviny s Bobom. Okrem toho mi bila do očí jedna dvojica (asi preto, lebo som v poslednej dobe dosť čítala články u Arvari, alebo čo). Edward a Howard by boli super pár (ešte keď si predstavíte Edwarda z Twilightu a Howarda z Teórie veľkého tresku, tak to je dvojnásobne zaujímave). 
V kútiku duše som dúfala, že by akože mohla byť pusa, keď padlo objatie a nejaké tie tajomstvá, aj keď som veľmi dobre vedela, že to by sa autor veľmi odklonil od svojho "štýlu" a bolo by to až príliš trafené. Čo by robili teploši vo vedeckej knihe, nie? 

Vždy, keď vidím nejaký názov knihy v inej knihe, tak mi to príde ako niečo zakázané. Ako keď majú herci v telke na tričku nejakú značku a oni to potom musia cenzurovať. Neplatená reklama. No a tu bola kniha Harry Potter dosť, dosť podstatným článkom. Páčilo sa mi, ako autor využil to, že dej sa odohráva v roku 2001, a že posledná časť vtedy ešte nebola vonku. Normálne ma to prinútilo ísť sa pozrieť na poličku, kedy to vydali. Takisto sa tam malým okrajom spomínali Hry o život, nad čím som sa musela tiež usmiať. 

Dlhé recenzie odrádzajú, ja viem, ale... Kto nechce tú knihu kupovať, nech to nečíta, no nie? 
Kniha pokračovala v duchu krátkych kapitol, a tak to šlo krásne. Aj v minulej časti to bolo tak, že niektoré z nich boli z pohľadu "nepriateľa". V tejto sa mi to však páčilo viac. Vidieť, ako rozmýšľajú dinosaury... to sa nevidí každý deň. Že aj oni mali nejaké dôvody, prečo robia to, čo robia (nepoviem čo robia). Vážne, tieto kapitoly som žrala. 

A čo koniec? Veľmi pekný. Tu sa mi páčilo, že to nebolo tak, ako v jednotke. Tam, keď som si myslela, že horšie to už hádam nemôže byť sa to dosralo ešte viac a ja som bola vtedy zúfalá a depresívna. A v dvojke? Všetko sa sralo, jasné, prečo nie, ale potom sa to pekne vyriešilo. Nikdy som však nechcela veriť, že to bolo také jednoduché a čakala som pascu, ale nejako nechodila. To ma potešilo, aspoň moje psychické vlny zostali v norme (podľa možnosti). 

Postavy boli super. Ja nie som konfliktný človek. Nikto mi tam nevadil. Tomu starcovi na konci by som síce najradšej tú zbraň napchala do venca, ale inak nie som konfliktný človek. 
Liam trochu konečne poodhalil dvierka do jeho hlavy. Je to ešte také mladé ucho, ale myslím, že postupom času sa z neho stane profesionál (teda, som si stopercentne istá, po tej poslednej vete). Maddy a Sal takisto pohoda, v tejto knihe ich tam moc nebolo, ale nevadili mi. Čo však hovorí aj o tom, že som si ich nejako extra neobľúbila. Proste, človek ako človek, ktorého stretne v škole na chodbe. Poznáte ho, pozdravíte sa, možno sa aj usmejete, ale žiadny bližší kontakt nie je potrebný. Veď táto kniha ani nie je o tom, aby v nás vyvolávala nejaké emócie, ale aby sme sa čo-to priučili. 

Čo ma asi najviac vedelo emotívne vyhodiť z normálu boli tie opisy zo strany Zlomeného pazúra. To, ako im vytrhával vnútornosti, a ako sa potom povaľovali po celej džungli... Bola to sranda, hej, ale nechcela by som to zažiť. Bläh! Ako im tam vytrhávali krky a škriabali až do kostí... Hehej, veru, veru tak. 
Humor. Fajn, to bol druhý emotívny výkyv. Becky bola ultra mega skvelá! S Liamom sa super dopĺňali. To, čo nemal on, mala ona a to čo nemala ona... ona mala všetko. Ale aj tak sa dopĺňali!  

ZÁVER (konečne):

Dúfam, že som už zabudla na všetko, čo som ešte chcela, lebo ďalší odsek by bol už veľa (ehm! akoby ich teraz bolo málo a akoby som ešte po tomto odseku nepridala ďalšie štyri). 
Pre zhrnutie: Veľmi príjemná kniha. Nie je to žiadna romantika, žiadne tínedžerské trapošiny a žiadni teploši (to je však na škodu pre Edwarda a Howarda, pozor na to). Ak máte radi cestovanie v čase a ak máte radi dinosaurov, tak šupito kúpiť jednotku! Ak sa vám jednotka moc nepáčila a váhate, či ísť do dvojky... myslím, že Dni predátorov boli určite oveľa lepší, tak by ste im mohli dať šancu. 

Knihu hodnotím ako mierny nadpriemer, čo by mohlo byť takých 80-85-90%. Podľa toho, čo od knihy čakáte.

nedeľa 4. mája 2014

(NÁ)MESAČNÍK: Autorské zvyky, extrémy, hranice a výstrednosti


Poznáte to? Kniha, od ktorej sa nemožno odtrhnúť. Dej presahuje všetky nepísané hranice a vy by ste najradšej pri pretáčaní strán tie strany odrazu vytrhávali. Nemáte možnosť knihu odložiť. Najlepšie by bolo knihu prehltnúť, aby ste nemuseli už toľko čakať na koniec. Jednoducho Wau!
Takých kníh je málo. Veľmi málo. A za tým všetkým stojí autor, ktorý nemá jeden dar, ale dva. Sú to takzvané "schopnosti." Prvá je tá, že jeho fantázia je nepresažná a druhá, že túto fantáziu dokáže dať na papier takú, aká je. Čistú, neriedenú, z čoho vás autor doháňa k šialenstvu a presvedčeniu, že ten jeho svet je ten pravý, správny a reálny. Tak, a presne o takýchto dielach dnes nebudeme hovoriť.

štvrtok 24. apríla 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: V znamení ametystu (Lyn von Nightlight)

Kde bolo tam bolo... Za siedmimi horami a siedmimi dolami, ďaleko odtiaľto, kde fialové vlny obkolesovali bytosti, kde ametystový lapáš riadi a chráni svoj ľud a kde sa miesto újde len blonďavým modročkám sa jedného dňa zjavila Meggie. Červené vlasy zneprístupnili jej legálny pobyt, a tak ako aj červená čiapočka sa bez šatky nepohne ani na krok. No iná farba vlasov je len zlomok problémov, ktoré na ňu ešte len čakajú. 

Určite ste sa vám už do uší dostala akcia ADD YOURS, ktorú vymyslela Judit. Počas čítania posledných strán VZA som si spomenula na jednu otázku. Autor, ktorého neznášam, až ho milujem. 
Jednoznačne je to Lyn. Keď som dočítala poslednú stranu, cítila som sa asi ako: Čo teraz s tým mám robiť? Ako keď vám na zem spadne koláč, na ktorom ste sa nadreli tri hodiny. Neviete, či sa máte smiať alebo plakať, či ho máte začať zbierať a upratovať alebo ho tam jednoducho nechať ležať a odísť. Presne toto je ten prípad po dočítaní VZA. No vykašlime sa teraz na koniec a presuňme sa na začiatok. 

Mám sa opakovať? Mám ako v každej recenzii vravieť, aká je Meggie super hrdinka? Že sa to veľmi dobre čítalo a že sa dej poväčšine sypal rýchlosťou Apolónovho záprahu koní? Že obálka je najkrajšia na svete a najradšej by som ju mala doma na poličke? (Fajn, spomenuli sme to, čo sme chceli vo veľmi krátkej verzii a teraz sa vrhnime na niečo nové.)
Čo ma asi tak najviac dostávalo počas celej knihy boli postavy. Jednak, ako sa vždy krásne vnárali a vynárali z príbehu a dvojak ich rozmanité charaktery. Ťažko by ste tu hľadali dve podobné osoby. Na každú jednu z nich mám určitú spomienku, ktorou je tá postava výnimočná. Napríklad otec Lie. Nemyslím, že sa ešte niekedy objaví medzi stránkami druhej časti, ale získal si moje sympatie (teraz dúfam, že to nie je nejaká skrytá záporná postava, inak by to bolo trochu nahovno). Vždy si spomeniem na šálku dobrého čaju. A takto to je s každou postavou. Všetky postavy ma bavili, či už kladné, či záporné.

3 VECI, ČO MA DOKÁZALI NAŠTVAŤ: 

Ako prvá a hlavná vec, ktorá ma absolútne vytáčala bola tá, že keď Lyn chcela, aby som danú postavu nenávidela, tak som ju naozaj nenávidela. Keď chcela, aby som danú postavu ľutovala, tak som ju ľutovala. Vždy vedela situáciu opísať tak, aby to vyšlo podľa nej. Robila si somnou čo chcela a v polovici knihy som sa tomu poddala. Nechala som sa tým riadiť a unášať. (Cítila som sa asi ako keby som sa nechala zlomiť ametystovým lampášom o polnoci)

V poradí druhá vec, ktorá sa ma chytila bola veta: "Wen bol môj priateľ, mala som ho rada..."
Už v začiatkoch tej kapitoly som cítila, že niečo nie je v poriadku, ale stále som dúfala, že sa mi to iba zdá. Moja obľúbená postava a takto... Ešte teraz sa hnevám.

A ako posledný to zaklincoval koniec. Keď som čítala tie recenzie: "A ten koniec... chcem druhú časť!" Neverila som tomu, ale teraz to už chápem. A to akože keď ja hovorím, že koniec bol prekvapivý, tak to že bol prekvapivý! Proste, nič sa neodohrávalo podľa čitateľových predstáv. Všetko sa sralo (ako ten spadnutý koláč). Preto, ak sa do toho pustíte, nebojujte proti tomu a snažte sa čo najrýchlejšie uveriť.
Už dávno som nečítala takú emotívnu knihu. Zažila som všetko. Všetko. Radosť, lásku, plač, smútok, hnev, nenávisť... Takže si stojím za svojím a hovorím, že kniha bude do konca roka vonku.


Hneď po dočítaní som bola ochotná dať knihe na Goodreads tri hviezdičky, svedomie ma presvedčilo na štyri a čas povedal, že päť hviezdičiek je to jediné riešenie. Preto klobúk dole pred autorkou Lyn von Nightlight. Hodnotím ako nadpriemerný nadpriemer nadpriemeru. Kniha vo mne zanechala určitú stopu (takisto ako Fablehaven, takže je to na dobrej ceste) a už sa teším na druhú časť, V znamení rubínu. Veľmi pekne ďakujem Lyn za možnosť prečítať si príbeh z jej sveta. Som nadšená a strašne rada, že som si VZA mohla prečítať. Dúfam, že sa to dostane do rúk čo najviac ľuďom :)

pondelok 31. marca 2014

KLÁBOSENIE: Knihy, škola...

Človek si povie, že je lepšie, keď sa niektoré veci stanú naraz. Hneď za sebou. 
A na druhú stranu si chce zážitky systematicky rozložiť na rovnomerné rozostupy (ak nie, tak ja nie som tá divná). 
No a práve vtedy nastane tá chvíľa, kedy sa stane všetko. Úplne všetko. Monitor, príjmačky, druhé príjmačky, skvelá kniha na čítanie a to strašné nutkanie písať! Jasné, prečo si odrazu spolužiaci nezmyslia, že chcú ísť na túru? Prečo si súbor odrazu nepovie, že sa budeme stretávať dvakrát do týždňa? 

NOVOROČNÉ PREDSAVZATIE EŠTE STÁLE NEPORUŠENÉ!

Ako asi možno viete, na nový rok som si dala predsavzatie, že si žiadnu knihu nekúpim, kým neprečítam tie, čo mám doma. Ehmm! Na nový rok ich bolo 12 a teraz ich je ešte 8. Viem, mala by som spomaliť, idem závratným tempom. Bolo ťažké odolať tým ohromným zľavám, ktoré boli na začiatku mesiaca, no mojou útechou bola skutočnosť, že tam aj tak nič dobré nemali. Už som mala Inkarceron v košíku, no potom (tentokrát som bola výnimočne opatrná vo výbere, aj keď iba za takú nízku cenu)... potom som si prečítala anotáciu a bolo mi jasné, že dystópie e-e. V poslednej dobe vôbec nenachádzam žiadne knihy môjho žánru. A to som sa pritom celé hodiny hrabala v Martinuse medzi knihami. Došlo mi, že to ich oddelenie sci-fi, fantasy je v podstate takmer všetko zamerané väčšinou na lásku. A tie, čo aj nie sú, sú po česky a ja stále nejako neviem presvedčiť do českých kníh. Pritom ich je tam toľko, čo by som si rada prečítala.
Neviete o nejakej ohromujúcej fantasy na spôsob Harryho Pottera, Narnie, Fablehaven alebo Percyho Jacksna? Niečo akčné, s rýchlym spádom a nie s láskou v hlavnej roli. Možno niečo také pre deti, ako Konyvran. Ak by ste o nejakej takejto knihe vedeli, určite mi prosím dajte vedieť. (Fajn, až teraz som si uvedomila, aká som strašne náročná čitateľka.) 

KAŽDÝ MESIAC MÁ SVOJU MENOVKU 

Odkedy začal nový rok, začalo sa mi to všetko nejako škatuľkovať. S predsavzatím sa mi do toho všetkého nejako priplietlo aj pravidlo, že každý mesiac budem čítať nejaké knihy, ktoré budú mať spoločné body. Niečo budú mať spolu spoločné. Zatiaľ sa mi to podarilo asi takto:

JANUÁR: Ako prvý mesiac v roku som si povedala, že budem čítať iba prvé časti. Jasné, že som to nestihla iba v januári. Kúsok z decembra, kúsok z februára a tak sa stalo, že som prečítala: Jazdci časom, Prvá misia, Meno Vetra, Mesto Kostí, Legenda a Stratený svet v podzemí. 

FEBRUÁR: Za tento mesiac sa hanbím ako pes. Tento mesiac si ani nezaslúži menovku. Čo som stihla? Zahodiť Podzemie niekam doprdele a rozčítať Harryho Pottera 4. Ale zas, 28 dní je iba 28 dní...

MAREC: Mesiac kníh. Nepozorovane som zavrhla všetky neprečítané a nové knihy a vrhla sa po Eragonovi (re-reading), Pomedzi to som sem tam hodila nejakú tú kapitolu z HP4 a teraz šťastne uzatváram s požičanou knihou od milovaného bratranca, Pánom Prsteňov. Tieto knihy dávam pod ceduľku Stará dobrá klasika. Mimo to, sa ešte tak nenápadne  pochválim, že čítam V znamení ametystu, historicky prvá kniha, ktorú čítam ako e-knihu. Ako hovorím, neznášam miešanie elektroniky s knihami, ale pre Ametystový les spravím čokoľvek, no nie?

SOBOTNÝ KVÍZ

Bratranec čítal v živote iba 3 fantasy knihy. Eragon, Harry Potter a Pán Prsteňov. Z týchto troch kníh sme si dávali celú sobotu otázky. V Harry Potterovi som prevažne vyhrávala, ale ostatné dve... bieda. Eragona som čítala pred tromi rokmi, a to tiež tak, že som jednotku zhltla za tri dni, takže som si z toho moc nezapamätala. A Pán Prsteňov? Hanbím sa sama seba! Film som videla tristokrát a ani som nevedela, ako sa volá vyšľachtená verzia skřeta! (Pre zaujímavosť to je Skurut) No a tak sa aj stalo, že som sa pustila do kníh. A teraz si ryjem do pamäte každú informáciu. 


GIF VERZIA ŠKOLSKÉHO ZHONU TOHTO MESIACA:


Dvanásty marec. Slnko svieti, na oblohe ani mráčka a... monitor. Mne to však bolo tri päť, lebo mi výsledky nejdú na školu. Slovina 84% a Matika 90%. 



Všetci spolužiaci voľno, len ja sa musím učiť na skúšky!



Ha! Lenže potom nastal Dvadsiaty piaty marec. Povedala som si, že motýlik mi určite prinesie šťastie, a tak som na skúškach na strednú školu vyzerala ako desať ročný Mišo a nikto nepochopil, že som mala byť Doctor...


Svoj účel splnil. Šťastie priniesol, lebo pani Motýliková odchádzala s prvým miestom! 





sobota 15. marca 2014

(NÁ)MESAČNÍK: Ako niekto môže vydávať 30 recenzií za mesiac?

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako niektoré blogerky môžu vydávať recenzie tak často? Ako to stíhajú? Áno? Potom nie ste sami. 
Ja som z tých, čo prečítajú maximálne dve knihy za mesiac. No sú tu tí, čo prečítajú aj jednu knihu za deň. A ja sa pýtam: AKO? 

BUĎ - ALEBO


Ako to tie baby stíhajú? Keď vyjde aj dvadsať recenzií za jeden mesiac, tak častokrát aj pochybujem, že tie knihy čítali. Veď podľa mojich merítok je aj 5 veľa! No, práve preto som sa na to opýtala tej osoby, ktorá mi vložila tohto chrobáka do hlavy. Kačč. Tá mi pomohla pochopiť to.

nedeľa 2. februára 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Legenda (Marie Lu)

Ja neviem, prečo čítam dystópie, keď to vôbec nie je môj štýl. Lepšie je niečo Fantasy! Niečo fantastické a preplnené nadprirodzenosťou!Ale napriek tomu sa mi to páčilo, aj keď netuším, či to písal chlap alebo baba.

EPICKÁ ANOTÁCIA, PRE KTORÚ NASTAL TENTO OMYL:

Legenda - Kniha plná 
nepretržitej akcie, napätia, 
romantiky a neočakávaných
 zvratov či prekvapivých 
odhalení Vás nenechá ani 
na chvíľu vydýchnuť!


ALE... O ČOM TO JE?!

Povedala by som, že ide o takú typickú apokalyptickú...? Dajme tomu, že apokalyptickú knihu z budúcnosti. Boom! Nezávislá USA sa stala republikou a tu sú následky. (takto to zrejme dopadne u nás, ak to takto bude pokračovať! :D) Štát je rozdelený na také dve pomysliteľné  skupiny. Chudáci a boháči, ako inak. NAJHĽADANEJŠÍ ZLOČINEC Day. Bla, bla, bla... NAJNADANEJŠIE DIEŤA June. Bla, bla, bla... Cmuk.. A už sa to celé vlečie do neznámych vôd!

OKOM PROFESIONÁLA: 

Hodnotenie by som mala dávať vždy na začiatok, lebo to potom celé vyznie tak, že sa mi kniha nepáčila. Celé je to však úplne inak! Dej bol naozaj očarujúci a bavil ma. Chýbal mi tam síce nejaký satyr alebo hoc len dajaká zázračná stonožka, lenže to je už moja chyba a nie chyba príbehu, však? 

Nebyť tých mojich zázračných poznámok, tak prichádzam o veľmi dobré poznatky, ktoré by bola škoda nezverejniť a nezvečniť. (Vidíte v tom ten narcizmus? :D) 
Čo sa mi veľmi páčilo na knihe bol ten strašný realizmus. (Neverím tomu, čo som práve povedala. Jemi to ľúto.) Realizmus myslím, to, že to nebolo Fantasy, takže sa mi to nemohlo páčiť, ale práve to sa mi na tom páčilo. Výborne! 
Proste... tým, že boli Day aj June tak strašne múdri, bolo skvelé! Nerobili chyby, všetko mali premyslené, a pritom som nemala pocit, že sú nejakí strašne premúdrelí. Prirodzená múdrosť. Preto som sa cítila ako ten najväčší kápo, keď som vopred uhádla tú geniálnu myšlienku. Že, "Možno by som aj ja dala tie testy na 1500 bodov."  Takže celé to poloreálne prostredie bez zázračných stonožiek ma nejako spojilo s tým celým dianím. 

Tvar písmen. To bolo veľké plus, hlavne keď je to prvá takáto kniha, ktorú som čítala. Páčilo sa mi to. Úprimne a od srdca sa mi to páčilo. Myslela som si, že sa v tom celom vyznám. Hocikedy, keď budem čítať sa iba pozriem na písmo a hneď budem vedieť z ktorého pohľadu to vidím. Jasné! Len tak ďalej! Nebolo to možné. Hlavne vtedy, keď boli dve strany z pohľadu June, potom dve z pohľadu Daya, dve June, dve Day... Isto! Bola som z toho totálny debil a vždy som sa čudovala, prečo sú tu myšlienky June, keď čítam Daya! 
Musím povedať, že kniha bola tak... Mierne Nadpriemerne Nadpriemerná. Áno. Mierne! Nebol to vrchol, nebol to ani prepadák, no nebol to ani stred. 
Postavy sa mi veľmi páčili. Thomas perfektné. Najradšej by som ho bola ovalila stoličkou. Tess sa mi tiež veľmi páčila a nevedela som si spomenúť, odkiaľ to meno poznám. Už to však viem. The Last of Us! Tam však Tess zomrela, tak dúfam, že tu tomu tak nebude. 
Nakoniec, aj June bola svojím spôsobom (aj spôsobom hocikoho iného) veľmi fajn. Obľúbila som si ju. Celý život žila v tom, že to ,čo robí je správne. S hrdosťou sa bila do hrude za to, aká je národovkyňa... A pritom sú to všetci len štátne svine! 

KEBY... TAK...

Keby si tí dvaja dali pusu neskôr, tak by sa mi nič nestalo. Vážne! Je to také milé, keď je celá kniha až do posledných momentov pekne natiahnutá a celá našponová. Od nervov sa vytáčam po celej posteli, len nech si už konečne dajú pusu! A tu to tak nebolo. Ale chápem, že to malo nejaké svoje opodstatnenie a nakoniec som bola rada, lebo mi to vynahradilo niečo iné! :3



Povedala som si, že dystópie čítať nebudem a kde som skončila? Pri Legende. Výborné, vážne. Ale bolo to Epické a páčilo sa mi to. Preto bez akejkoľvek hanby hovorím, že titul ,Epická, si naozaj zaslúži. Už sa teším na Fenoména a na Šampióna, ktorý nedávno vyšiel aj na Slovensku.  

nedeľa 5. januára 2014

KNIŽNÁ RECENZIA: Meno Vetra (Patrick Rothfuss)


Volám sa Kvothe. Mená sú dôležité, lebo vám o človeku veľa prezradia. Mal som viac mien, ako si ktokoľvek zaslúži. 
Adem ma volal Maedre. Podľa toho, ako sato vysloví, to môže znamenať buď Plameň, Hrom alebo Zlomený strom. 
Môj prvý mentor ma volal E´lir, pretože som bol bystrý a dobre som si to uvedomoval. Moja prvá skutočná milenka ma volala Dulator, pretože sa jej páčilo, ako to slovo znie. Volali ma Shadicar, Ľahký prst a Šesť strún. Nazývali ma Kvothe Nekrvácajúci, Kvothe Tajomný a Kvothe Kráľovrah. 
Každé z týchto mien som si zaslúžil. Kúpil som si ich a ťažko za ne zaplatil.  

OKOM PROFESIONÁLA:

Zo začiatku som si myslela, že to bude kravina. Čo môže byť dobré na tom, že niekto v krčme rozpráva nejaký príbeh?! Nie je na tom nič napínavé, keď viem, že to hlavný hrdina prežil... Ale potom som prišla na to, že je to ešte lepšie, akoby to bolo iba tak vyrozprávané. Vždy som sa tešila na medzihru a na názory Kronikára a Basta. 
Miestami mi to trochu pripomínalo Harryho Pottera. Bola to však iba slabá chvíľka zaváhania. Univerzita, outsider, ale nakoniec sa z neho vykluje ten najlepší... Priznajte to! Vôbec mi to nevadilo, práve naopak, potešilo. 
Príbeh a spojitosť všetkých tých detailíkov bola neuveriteľná. Všetko, čo Kvothe urobil malo nejaký zmysel. Vždy to malo nejakú niť, ktorá sa toľko motala, až kým sa nakoniec nespojila do kruhu a všetko do seba krásne zapadlo. 


KEBY ... TAK...

Keby bol Kvothe baba, tak je celý tento príbeh úplný prepadák. Predstavte si dokonalú dievčinu, ktorá má za sebou tragickú minulosť, ale pritom je neskutočne pekná, nekonečne múdra a pri nohe jej kňučí každý chlap. Neznesiteľné, no nie? Presne takýto bol Kvothe, s tým rozdielom, že to bol chalan, takže to nikomu nevadilo. Práve, že naopak, bolo to obrovské plus. To, ako sa mu baby nenápadne vtierali bolo skvelé. Zrazu sa okolo neho točilo strašne veľa báb: Fela, Mola, Auri, Denna... a ďalších 10, ktorých meno nie je známe. 

POSTAVY...

U mňa jednoznačne vyhráva Auri. Plachá, divná, neobyčajná, strelená a záhadná. Večery, kedy Kvothe chodil na strechu hrávať na lutne boli určite najlepšie. On jej nosil jedlo a ona jemu divné vecičky z podzemia.
Ďalší strelený v poradí je Elodin. Absolútne najviac epický učiteľ na svete. "Chceš sa u mňa učiť? Skoč z balkóna." Blázon, čo dvere zakladá uzlíkom na ponožke. Simon však tiež nebol na zahodenie! Aj jeho som si obľúbila, no netuším, kvôli čomu. 

STRACH A HRÓZA! 

S obálkami to veru nedopadlo najlepšie. Zo všetkých sa mi najviac páči tá prvá. "Lutna cez plece a hor sa do sveta!" Presne to mi to hovorí. Neviem, čo však chceli Taliani dosiahnuť tou svojou obálkou. Áno, je to tá tretia odhora. Áno, tá najhoršia spomedzi všetkých. Absolútny strop. Nič horšie už byť nemôže.
Ostatné sa však nemajú čím chváliť. Posledná mi vyrazila dych tou hroznou tvárou a odhalenou hruďou. Má síce lutnu, ale... skôr to vyzerá ako nejaká sexistická reklama na šampón. (Nech mi vejú vlasýý!)