pondelok 25. novembra 2013

KNIŽNÁ RECENZIA: Jazdci časom: Prvá misia (Alex Scarrow)

Liam O´Connor mal zomrieť pri lodnej havárii v roku 1912. Maddy Carterová mala zomrieť pri leteckom nešťastí v roku 2010. Sal Vikramová mala zomrieť pri požiari v roku 2026.  
No pár minút pred ich smrťou sa pri nich zjavil záhadný muž so slovami: "Vezmi ma za ruku." Nezachránili ich. Naverbovali ich do tajnej organizácie, o ktorej existencii nemá nikto ani tušenia. Cestovanie v čase už totiž nie je len hudbou budúcnosti, ale krutou realitou. Liam, Maddy a Sal majú jedinú úlohu: ochrániť dejiny, ako ich poznáme a zneškodniť každého, kto sa pokúsi ich zmeniť. Preto sú tu! 



SPRESNENIE DEJA, LEBO EPICKÁ ANOTÁCIA NIE JE POSTAČUJÚCA...

Takže.. Ten záhadný muž, ktorý zachránil Liama, Maddy a Sal sa volá Foster. Presunul ich v čase, do roku 2001, kde mali žiť v časovej bubline a ochraňovať dejiny (poznámka: časová bublina znamená, že sa určité dni opakujú stále dookola, bez ohľadu na nejaké časové zákony). Všetci traja sú neskúsení a nevedia, čo od tejto úlohy očakávať. No nikto sa ich nepýta, či chcú nejaké problémy alebo nie. Tie prichádzajú až priskoro a stavia pred nezaučených jazdcov osud celého sveta. Lebo hrozí, že Hitler vyhrá 2. svetovú vojnu a tak nastolí vo svete krutú nacistickú vládu. 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Že uau! Nadpriemerne nadpriemerná nadpriemernosť túto knihu stavia do celkom pekného svetla! Nebolo čas nadýchnuť sa. Dej stále plynul, akcia prekypovala a listy sa obracali jedna radosť! 

Hneď zo začiatku na vás autor vybafne tie také epické triky level: Chuck Norris. Karl, záporná postava, zbehnutá so svetom. Kopol do dverí a oni sa s rachotom otvorili. Prepáčte, ale keď ma to sprevádza celú knihu, tak to vtipné je, no nie? Ale bolo to Epické.
Ako ďalšie by som vyzdvihla to, že dej sa zbytočne nezastavoval. Nebola tam žiadna prestávka, žiadne voľné miesto, kde by si hlavní hrdinovia váľali šunky! Proste neustála akcia. Ale bolo to Epické.
To, že v knihe som nenašla postavu, ktorú by som vyslovene milovala alebo nenávidela ma trochu sklamalo. Všetky relatívne zlé postavy mali isté odôvodnenie na to, aby zlými boli. Napríklad taký Paul Kramer. On nebol zlý. Chcel zachrániť svoj svet, ktorý nebol správny. No rozhodol sa zasiahnuť do trochu blbého časového pásma. Ktorému debilovi by napadlo, že svet bude lepší, keď mu bude vládnuť Hitler?! Alebo Newyorské príšery (toto meno som im dala ja a v knihe by ste ho márne hľadali. Potrebovala som ich nejako normálne pomenovať, lebo pod pojmom príšera si toho človek vybaví veľa). Tie sa pokúšali zjesť ich iba pre to, lebo boli hladné. Príroda ich donútila zmeniť sa na vychrtliny, ktoré sa navzájom požierajú. Ale... bolo to Epické.
Asi viem, prečo k týmto neutrálnym pocitom došlo. Autor asi trochu pozabudol na pocity. Človek nemal šancu obľúbiť si hlavné postavy, lebo im nebolo vidieť do hlavy. Po nejakých spletitých myšlienkach v knihe nebolo ani chýru, ani slychu. Preto vlastne dej ubiehal tak rýchlo. Neboli tam žiadne zbytočné kecačky. Ale bolo to Epické.
Ďalšie v kolónke "trošičku mi prekážalo" je fakt, že mi tu trošku chýbali postavy. Bolo ich tam len páru. A aj tie navyše, čo sa tam sem tam objavili, boli neskôr aj tak zabité. Okrem Boba. Ten zachránil celú túto nepríjemnosť s nedostatkom účinkujúcich. Práve táto postava si u mňa zaslúži 10 bodov (...pre Chrabromil! Toto som si nemohla odpustiť!). Bol to iba počítač, ale autor jeho pocity opisoval najlepšie. Bob je môj hrdina! A to JE Epické!
Aby sa však nepovedalo, že iba kritizujem, musím spomenúť, že celková  myšlienka je nenormálne skvelá! A prečo? (táto otázka sa mi neskutočne spája so školou a s tými otravnými úvahami o drogách, ktoré píšeme furt dokola a furt o tom istom! Akoby nebolo jasné, že tí, čo fajčia, tak neprestanú a tí, čo doteraz  nezačali mali na to pádny dôvod a už nezačnú. Tak a teraz sa opýtajme, NAČO je to dobre??) A prečo? Pripadalo mi to ako Doctor Who! A to  nie je prané ako negatívum! Naopak, je príjemné preniesť si ho aj do knižného sveta. A to JE Epické!
Aj keď je toto cestovanie v čase dosť diskutabilné a veľmi ľahko dá do tohto zamotať, páčilo sa mi to a obdivujem autora, že dokázal niečo také vymyslieť. Za svojím názorom si stojím a hovorím, že kniha bola mimoriadne Epická a Nadpriemerne nadpriemerná nadpriemernosť! 

Dúfam, že vás isté negatíva neodradili od prečítania, lebo to naozaj stojí za to! Určite by som tu spomenula aj viac úžasných vecí, ale počas toho rýchleho spádu som nemala čas zapísať si to... takže som na to zabudla. Ach, tá moja hlava deravá...

Za poskytnutie recenzie patrí jedno veľké ďakujem mojej sestri. Takže ak sa vám páčil tento príspevok, v komentároch chcem vidieť osobitné poďakovanie s textom: "ĎAKUJEM ZUZKA" 

sobota 2. novembra 2013

KNIŽNÁ RECENZIA: Atramentová krv (Cornelia Funkeová)

Nedostupný fantazijný svet, o ktorom všetci snívali v Atramentovom srdci sa stáva skutočnosťou. Prašnoprstova nočná mora sa končí, keď sa pomocou Orfea dostane do Atramentového sveta a stretne sa s milovanou Roxanou. Fenoglio sa medzitým usadil v Ombre a svojimi príbehmi sa usiluje pomôcť dobru a poraziť zlo,no nie vždy sa mu to darí. Príbeh sa mu pomaly vymyká z rúk a začína sa rozprávať sám... 

OKOM PROFESIONÁLA:

Mám divnú potrebu pozdraviť vás, takže, je to čudné, ale... Ahojte! 
Z celého tohto príbehu mám také zmiešané pocity. Raz som lapala po dychu od tej nenormálnej akcie a inokedy som zas len s ťažkosťou otáčala strany. Prvú polovicu som preletela rýchlosťou svetla. A potom... sa to vlieklo... Agh! No za trištvrtinou sa to znovu rozbehlo. Sláva! Priznávam sa s ťažkým srdcom, že som ju čítala mesiac. 
Otvárame náš notes plný zázračných a určite veľmi zaujímavých názorov: 
  1. "Pasáže z pohľadu Fenoglia mi pripadali ako nejaké skryté preslovy od autorky. Viď. str. 409" Samozrejme. Iba ja dokážem vytvoriť takúto úžasnú poznámku. No naozaj to tak je. Fenoglio bol v podstate Cornelia (a to znie ešte divnejšie. Mimochodom, videli ste dnešné správy? Chlapi, ktorí sa dali preoperovať na baby a potom šli súťažiť o miss. Nojhoršie je to, že mnohý z nich boli krajší ako ako normálne baby! Kam tento svet speje? :D). 
  2. Je pravda, že lásku v knihách moc nemám rada (v tom slova zmysle, keď je to precukríkované a príliš v prednej línii deja), no tá, ktorá sa ukrývala v tejto knihe bola mizéria! Celé to je nenormálne sucho opísané! A to nielen tá láska. Aj keď, našli aj také pasáže, kedy boli pocity naozaj perfektne vystihnuté. No väčšina NIE! 
  3. Celý príbeh bol písaný takým domácky a prítomne. (Teraz mávam rukou pred počítačom, lebo chcem naznačiť btw a robím to už asi piaty krát. Mimoriadne divný príspevok) Teda, prítomne pred desiatimi rokmi. Prirovnania sa v tomto čase používali o boli cool! :D 
  4. Ďalšia divná poznámka: "Odfotiť bodku na strane 469 ako zaujímavé, lebo by sa tam pýtal výkričník, no nie je tam!"                          
  5. Postavy mali naozaj zaujímavé mená. A niektoré ich malo dokonca viac! Napríklad taký Mo. Elinor ho volala Mortimer, Prašnoprst ho volal Čarojazyk a ľudia z atramentového sveta Sojka. Je to maximálne epic!  
  6. Na konci mi bolo Fenoglia strašne ľúto. Bol taký sám, zavrhnutý a opustený! Farid ho dokonca udrel! :O Pritom za to nemohol. V knihe to nehovoria, ale ja viem, že to myslel dobre. Chudáčik! Na toto mám naozaj slabosť. Keď odvrhnú človeka a proste mu robia zle a odcudzujú ho. Potom je mi jedno, či robil zle alebo nie. Ja sa ho musím buď zastať, alebo ho iba potichu ľutovať. (aj keď bijú môjho tlstejšieho spolužiaka, tak mu pribehnem na pomoc. A už pár krát sa u nás v triede stalo, že naše "nenormálne perfektné spolužiačky" začali po konflikte s ním vyhlasovať: Aj tak ťa tu nikto nemá rad! A já im vždy poviem, že já ho rada mám. Nerozmýšľajú, že to tomu chlapcovi môže psychicky ublížiť? Veď už len mňa to bolí, keď to počúvam a netýka sa ma to! Ach! Krutý světe!)
  7. Posledné tri kapitoly by som najradšej vytrhla z knihy, spálila popol zahrabala vonku na záhrade. Už som bola taká šťastná a celé to bolo úžasné (aj napriek smrti). Fakt som mala z toho dobrý pocit a bola som s tým spokojná! Ale nie! Tieto tri kapitoly si to u mňa nenormálne pokašlali! Fuj! Hamba ci!  
Dej je naozaj super! Ten svet je prepracovaný a nenormálne skvelý. Dejové línie sú poprepletané nenormálne starostlivo a to mi vyráža dych. O čarovné bytosti taktiež nebola núdza. Najviac ma z nich očarili Biele panie. Uáu! A ten obrázok pri nich... V ten večer, keďsom ho videla po prvý krát som kvôli tomu nemohla zaspať.

Obálka sa mi znovu nenormálne páči. Tentokrát na knihe uprostred sedí Sojka! Ach! Aké milé! (by povedala moja sestra)!  Krásna symbolika spojená s príbehom. Musím povedať, že napriek nudným pasážiam a tým "nastokrát prekliatym" výkričníkom (ako by povedal Farid), sa mi to naozaj páčilo. Celkový dojem fajn, až na tie tri posledné kapitoly. Hodnotím Nadpriemerne priemerné. Sama netuším, podľa akej stupnice určujem tieto tituly, no úplne presne to vyjadruje môj postoj k dielu. A je úplne iné, keď je kniha Nadpriemerne priemerná, ako Priemerne nadpriemerná! Na to bacha!