piatok 26. júla 2013

(NÁ)MESAČNÍK: Strach

Každý sa niečoho bojí. Môže to byť niečo imaginárne, ako sú strašidlá pod posteľou. Niekto má strach z úplne banálnych vecí, napríklad pavúky. Takýmto prípadom sa hovorí fóbia.
Áno, klaustrofóbia a ... ďalšie nepoznám. 
Ale prečo máme strach? Skúsime si zobrať príklad z mojej fóbie. Zubárka, vŕtačka, bolesť. Bolesť. Prečo sa bojím? Lebo mám strach. Lebo som jedného pekného jesenného rána vošla do svojej triedy a na moju psychiku sa nalepila myšlienka strachu o moje zuby. Brutálne popísané prežité udalosti mojich spolužiakov ma donútili aby som sa bála bolesti. Bolesť. Tá bolesť, ktorú prežili moji kamaráti, nie ja. Tá bolesť, ktorá sa ešte ani nestihla prejaviť, ale môj mozog sa rozhodol, že ju sa jej bude vyhýbať až dovtedy, kým ma naozaj nezačnú bolieť zuby.

utorok 23. júla 2013

(NÁ)MESAČNÍK: Behanie v snoch

Určite sa vám už niekedy stalo, že ste v sne potrebovali niekam ujsť. No nemohli ste. 
Za vami sa práve ženie tornádo a vaše nohy sa ani za toho jeleňa rozhýbať. Prečo?

Moja skromná teória je veľmi jednoduchá. Keď beháte v skutočnosti, váš mozog automaticky vysiela pokyny aby sa nohy hýbali a utekali. Vtedy je to veľmi jednoduché a ani si to neuvedomujete. 
Ale ako vyslať signál do hlavy v spánku? Jednoznačne je to ťažšie ako v skutočnosti. Nie, že musíte vyslať pokyn, vy si dokonca musíte predstaviť, ako ho vykonávate. A to sa v snoch robí ťažko, keďže naplno neovládate svoje zmysly. 

Ako sa teda mám rýchlejšie pohybovať v snoch? A je to možné? 
Ak ja potrebujem rýchlo ujsť alebo sa premiestniť z miesta na miesto v krátkom čase, používam ruky. 
Áno, znie to čudne, no funguje to. Počas noci sa mi naskytla zaujímavá situácia a ja som si uvedomovala, že je to iba sen. A práve vtedy som musela ujsť jednému robotovi, ktorý mi chcel ukradnúť zázračný zmenšovací kameň. Uvedomila som si, že ma niečo ťahá hore a to mi bránilo v rýchlom behu. Skúsila som sa uvoľniť. Prevrátilo  ma to hore hlavou, akoby som bola v beztiažnom prostredí. A práve vtedy som si spomenula na moju starú dobrú fintu. Bola som ako vo vesmíre a využila som to. Rukami som sa zachytávala trávy a odrážala sa vpred. Zároveň som kmytala nohami a utekala som podstatne rýchlejšie ako v realite. Znie to komplikovane, ale funguje to.
Tak, dúfam, že vám moje objavy aspoň trochu pomohli k tomu aby vás nezožral nejaký dinosaurus.