pondelok 23. decembra 2013

(NÁ)MESAČNÍK: Rozdiel medzi Knihomoľom a Neknihomoľom?

Je divné, v akých veciach môžete nájsť skrytú otázku a pri akých príležitostiach vám môže napadnúť téma, ktorá naozaj stojí za dlhé rozprávanie. 
Takže dnešnou myšlienkou bude rozdiel medzi tými, čo knihy čítajú a tými, čo nečítajú. Zistila som, že je medzi nimi veľmi hlboká priepasť odlišností. Púšťame sa na cestu nevyspytateľnosti v skrytých kútoch našich myslí. Nech na nás nebo dohliada, aby sme sa v zdraví dostali späť. 

1. ŽIVOT AKO KNIHA

Už sa vám niekedy stalo, že ste len tak počúvali učiteľkin výklad a zrazu vám napadlo: Ako asi by som to napísal v knihe? "Slovensko bolo spojené s Čechmi..." prestal som ju počúvať a pozrel som von oknom.

pondelok 25. novembra 2013

KNIŽNÁ RECENZIA: Jazdci časom: Prvá misia (Alex Scarrow)

Liam O´Connor mal zomrieť pri lodnej havárii v roku 1912. Maddy Carterová mala zomrieť pri leteckom nešťastí v roku 2010. Sal Vikramová mala zomrieť pri požiari v roku 2026.  
No pár minút pred ich smrťou sa pri nich zjavil záhadný muž so slovami: "Vezmi ma za ruku." Nezachránili ich. Naverbovali ich do tajnej organizácie, o ktorej existencii nemá nikto ani tušenia. Cestovanie v čase už totiž nie je len hudbou budúcnosti, ale krutou realitou. Liam, Maddy a Sal majú jedinú úlohu: ochrániť dejiny, ako ich poznáme a zneškodniť každého, kto sa pokúsi ich zmeniť. Preto sú tu! 



SPRESNENIE DEJA, LEBO EPICKÁ ANOTÁCIA NIE JE POSTAČUJÚCA...

Takže.. Ten záhadný muž, ktorý zachránil Liama, Maddy a Sal sa volá Foster. Presunul ich v čase, do roku 2001, kde mali žiť v časovej bubline a ochraňovať dejiny (poznámka: časová bublina znamená, že sa určité dni opakujú stále dookola, bez ohľadu na nejaké časové zákony). Všetci traja sú neskúsení a nevedia, čo od tejto úlohy očakávať. No nikto sa ich nepýta, či chcú nejaké problémy alebo nie. Tie prichádzajú až priskoro a stavia pred nezaučených jazdcov osud celého sveta. Lebo hrozí, že Hitler vyhrá 2. svetovú vojnu a tak nastolí vo svete krutú nacistickú vládu. 

OKOM PROFESIONÁLA: 

Že uau! Nadpriemerne nadpriemerná nadpriemernosť túto knihu stavia do celkom pekného svetla! Nebolo čas nadýchnuť sa. Dej stále plynul, akcia prekypovala a listy sa obracali jedna radosť! 

Hneď zo začiatku na vás autor vybafne tie také epické triky level: Chuck Norris. Karl, záporná postava, zbehnutá so svetom. Kopol do dverí a oni sa s rachotom otvorili. Prepáčte, ale keď ma to sprevádza celú knihu, tak to vtipné je, no nie? Ale bolo to Epické.
Ako ďalšie by som vyzdvihla to, že dej sa zbytočne nezastavoval. Nebola tam žiadna prestávka, žiadne voľné miesto, kde by si hlavní hrdinovia váľali šunky! Proste neustála akcia. Ale bolo to Epické.
To, že v knihe som nenašla postavu, ktorú by som vyslovene milovala alebo nenávidela ma trochu sklamalo. Všetky relatívne zlé postavy mali isté odôvodnenie na to, aby zlými boli. Napríklad taký Paul Kramer. On nebol zlý. Chcel zachrániť svoj svet, ktorý nebol správny. No rozhodol sa zasiahnuť do trochu blbého časového pásma. Ktorému debilovi by napadlo, že svet bude lepší, keď mu bude vládnuť Hitler?! Alebo Newyorské príšery (toto meno som im dala ja a v knihe by ste ho márne hľadali. Potrebovala som ich nejako normálne pomenovať, lebo pod pojmom príšera si toho človek vybaví veľa). Tie sa pokúšali zjesť ich iba pre to, lebo boli hladné. Príroda ich donútila zmeniť sa na vychrtliny, ktoré sa navzájom požierajú. Ale... bolo to Epické.
Asi viem, prečo k týmto neutrálnym pocitom došlo. Autor asi trochu pozabudol na pocity. Človek nemal šancu obľúbiť si hlavné postavy, lebo im nebolo vidieť do hlavy. Po nejakých spletitých myšlienkach v knihe nebolo ani chýru, ani slychu. Preto vlastne dej ubiehal tak rýchlo. Neboli tam žiadne zbytočné kecačky. Ale bolo to Epické.
Ďalšie v kolónke "trošičku mi prekážalo" je fakt, že mi tu trošku chýbali postavy. Bolo ich tam len páru. A aj tie navyše, čo sa tam sem tam objavili, boli neskôr aj tak zabité. Okrem Boba. Ten zachránil celú túto nepríjemnosť s nedostatkom účinkujúcich. Práve táto postava si u mňa zaslúži 10 bodov (...pre Chrabromil! Toto som si nemohla odpustiť!). Bol to iba počítač, ale autor jeho pocity opisoval najlepšie. Bob je môj hrdina! A to JE Epické!
Aby sa však nepovedalo, že iba kritizujem, musím spomenúť, že celková  myšlienka je nenormálne skvelá! A prečo? (táto otázka sa mi neskutočne spája so školou a s tými otravnými úvahami o drogách, ktoré píšeme furt dokola a furt o tom istom! Akoby nebolo jasné, že tí, čo fajčia, tak neprestanú a tí, čo doteraz  nezačali mali na to pádny dôvod a už nezačnú. Tak a teraz sa opýtajme, NAČO je to dobre??) A prečo? Pripadalo mi to ako Doctor Who! A to  nie je prané ako negatívum! Naopak, je príjemné preniesť si ho aj do knižného sveta. A to JE Epické!
Aj keď je toto cestovanie v čase dosť diskutabilné a veľmi ľahko dá do tohto zamotať, páčilo sa mi to a obdivujem autora, že dokázal niečo také vymyslieť. Za svojím názorom si stojím a hovorím, že kniha bola mimoriadne Epická a Nadpriemerne nadpriemerná nadpriemernosť! 

Dúfam, že vás isté negatíva neodradili od prečítania, lebo to naozaj stojí za to! Určite by som tu spomenula aj viac úžasných vecí, ale počas toho rýchleho spádu som nemala čas zapísať si to... takže som na to zabudla. Ach, tá moja hlava deravá...

Za poskytnutie recenzie patrí jedno veľké ďakujem mojej sestri. Takže ak sa vám páčil tento príspevok, v komentároch chcem vidieť osobitné poďakovanie s textom: "ĎAKUJEM ZUZKA" 

sobota 2. novembra 2013

KNIŽNÁ RECENZIA: Atramentová krv (Cornelia Funkeová)

Nedostupný fantazijný svet, o ktorom všetci snívali v Atramentovom srdci sa stáva skutočnosťou. Prašnoprstova nočná mora sa končí, keď sa pomocou Orfea dostane do Atramentového sveta a stretne sa s milovanou Roxanou. Fenoglio sa medzitým usadil v Ombre a svojimi príbehmi sa usiluje pomôcť dobru a poraziť zlo,no nie vždy sa mu to darí. Príbeh sa mu pomaly vymyká z rúk a začína sa rozprávať sám... 

OKOM PROFESIONÁLA:

Mám divnú potrebu pozdraviť vás, takže, je to čudné, ale... Ahojte! 
Z celého tohto príbehu mám také zmiešané pocity. Raz som lapala po dychu od tej nenormálnej akcie a inokedy som zas len s ťažkosťou otáčala strany. Prvú polovicu som preletela rýchlosťou svetla. A potom... sa to vlieklo... Agh! No za trištvrtinou sa to znovu rozbehlo. Sláva! Priznávam sa s ťažkým srdcom, že som ju čítala mesiac. 
Otvárame náš notes plný zázračných a určite veľmi zaujímavých názorov: 
  1. "Pasáže z pohľadu Fenoglia mi pripadali ako nejaké skryté preslovy od autorky. Viď. str. 409" Samozrejme. Iba ja dokážem vytvoriť takúto úžasnú poznámku. No naozaj to tak je. Fenoglio bol v podstate Cornelia (a to znie ešte divnejšie. Mimochodom, videli ste dnešné správy? Chlapi, ktorí sa dali preoperovať na baby a potom šli súťažiť o miss. Nojhoršie je to, že mnohý z nich boli krajší ako ako normálne baby! Kam tento svet speje? :D). 
  2. Je pravda, že lásku v knihách moc nemám rada (v tom slova zmysle, keď je to precukríkované a príliš v prednej línii deja), no tá, ktorá sa ukrývala v tejto knihe bola mizéria! Celé to je nenormálne sucho opísané! A to nielen tá láska. Aj keď, našli aj také pasáže, kedy boli pocity naozaj perfektne vystihnuté. No väčšina NIE! 
  3. Celý príbeh bol písaný takým domácky a prítomne. (Teraz mávam rukou pred počítačom, lebo chcem naznačiť btw a robím to už asi piaty krát. Mimoriadne divný príspevok) Teda, prítomne pred desiatimi rokmi. Prirovnania sa v tomto čase používali o boli cool! :D 
  4. Ďalšia divná poznámka: "Odfotiť bodku na strane 469 ako zaujímavé, lebo by sa tam pýtal výkričník, no nie je tam!"                          
  5. Postavy mali naozaj zaujímavé mená. A niektoré ich malo dokonca viac! Napríklad taký Mo. Elinor ho volala Mortimer, Prašnoprst ho volal Čarojazyk a ľudia z atramentového sveta Sojka. Je to maximálne epic!  
  6. Na konci mi bolo Fenoglia strašne ľúto. Bol taký sám, zavrhnutý a opustený! Farid ho dokonca udrel! :O Pritom za to nemohol. V knihe to nehovoria, ale ja viem, že to myslel dobre. Chudáčik! Na toto mám naozaj slabosť. Keď odvrhnú človeka a proste mu robia zle a odcudzujú ho. Potom je mi jedno, či robil zle alebo nie. Ja sa ho musím buď zastať, alebo ho iba potichu ľutovať. (aj keď bijú môjho tlstejšieho spolužiaka, tak mu pribehnem na pomoc. A už pár krát sa u nás v triede stalo, že naše "nenormálne perfektné spolužiačky" začali po konflikte s ním vyhlasovať: Aj tak ťa tu nikto nemá rad! A já im vždy poviem, že já ho rada mám. Nerozmýšľajú, že to tomu chlapcovi môže psychicky ublížiť? Veď už len mňa to bolí, keď to počúvam a netýka sa ma to! Ach! Krutý světe!)
  7. Posledné tri kapitoly by som najradšej vytrhla z knihy, spálila popol zahrabala vonku na záhrade. Už som bola taká šťastná a celé to bolo úžasné (aj napriek smrti). Fakt som mala z toho dobrý pocit a bola som s tým spokojná! Ale nie! Tieto tri kapitoly si to u mňa nenormálne pokašlali! Fuj! Hamba ci!  
Dej je naozaj super! Ten svet je prepracovaný a nenormálne skvelý. Dejové línie sú poprepletané nenormálne starostlivo a to mi vyráža dych. O čarovné bytosti taktiež nebola núdza. Najviac ma z nich očarili Biele panie. Uáu! A ten obrázok pri nich... V ten večer, keďsom ho videla po prvý krát som kvôli tomu nemohla zaspať.

Obálka sa mi znovu nenormálne páči. Tentokrát na knihe uprostred sedí Sojka! Ach! Aké milé! (by povedala moja sestra)!  Krásna symbolika spojená s príbehom. Musím povedať, že napriek nudným pasážiam a tým "nastokrát prekliatym" výkričníkom (ako by povedal Farid), sa mi to naozaj páčilo. Celkový dojem fajn, až na tie tri posledné kapitoly. Hodnotím Nadpriemerne priemerné. Sama netuším, podľa akej stupnice určujem tieto tituly, no úplne presne to vyjadruje môj postoj k dielu. A je úplne iné, keď je kniha Nadpriemerne priemerná, ako Priemerne nadpriemerná! Na to bacha!

utorok 29. októbra 2013

KLÁBOSENIE: Drevo má luxus!

Pýtam sa, prečo? Prečo Cornelia Funkeová píše za každou božou vetou výkričník?! Tie vety potom nemajú zmysel! Je tam výkričník, ale pritom to hovorí alebo oznamuje! Nenormálne ma to irituje! Najviac vtedy, keď si uvedomím, že som to od nej pochytila!!!! Nech sa celý svet zadrhne výkričníkmi ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! ! !


Sobota bola zaujímavá. Krásne počasie umožnilo celej našej rodine zapojiť sa do "jesenného záhradného upratovania. (všímate? To bola bodka!) Mala som šťastie a dostala som sa k tej lepšej práci (pravdu povediac, všetko je lepšie ako hrabanie bukového lístia tými obrími hrabľami). Vozila som drevo! Jéj!
Neverím tomu, čo práve píšem, ale naozaj ma to bavilo! Neviem, kde som našla zábavu v prehadzovaní polien z jedného miesta na druhý, ale je to tak!
"Musíš si to zamilovať!" hovorieva oco a má pravdu! :D Tie jeho príslovia sú jednoducho na nezaplatenie! V budúcnosti určite ešte nejaké objavíte, lebo je to súčasťou každého dňa a ja si ho bez týchto hlášok neviem predstaviť.

Takže. Ddrievko som vozila na takom úplne exkluzívnom fúriku. Jedno veľké gumené koleso a odtrhnutá náprava. Bol to taký môj scary barrow! Pri každom otočení kolesa to hlboko zahučalo (ako keď sa v hororoch otvára nejaká pekelná brána). Navyše to koleso nebolo namastené, takže zároveň aj tenúčko pišťalo. V kontraste s búchajúcou nápravou o železo to znelo ako burcujúca armáda diablových posluhovačov pred pekelnou bránou. Čistý kar!

Počas toho príjemného času, ktorý som strávila pri tejto činnosti som prišla na jednu vec. Drevo má luxus! Jeden kus polena treba chytiť do ruky aspoň sedem krát, aby splnilo svoj účel. Viete si to predstaviť? Sedem krát! Jedno poleno!

  1.  Zotnutie stromu a následne jeho doprava do danej domácnosti (to znelo dosť odborne). 
  2. Narezanie stromu na menšie kúsky, aby sa drevo dalo vložiť do kotla (moja formalita ma ohromuje! (hah! použité z Lary Croft 1: citujem: "Moje neznalost mne ohromuje." aké idiotiny sa mi to ukladajú v hlave?)).
  3. Porezané drevo pracne poukladať na miesto, kde dosť často svieti slnko. Daný tovar sa musí najprv dobre presušiť, aby lepšie horelo. 
  4. Keď už konečne tá obrovská hŕba ako krava polien uschne Keď sa veľká kopa dreva dostatočne dehydruje, je možné uskutočniť presun do úložných priestorov v dome. Tovar naložíme na fúrik.
  5. Tovar vyložíme z fúrika do úložného priestoru. 
  6. Aby sa do úložného priestoru zmestilo čo najviac kusov daného tovaru, je potrebné ho znovu systematicky uložiť na jednu veľmi pôvabnú kôpku. 
  7. Vonku je tridsať pod nulou a tebe mrzne riť. Preto niekto musí ísť do pivnice, zobrať to posrané drevo a hodiť ho do kotla! (Tam sa načisto spáli na popol a jeho život sa skončí. Kremácia je vykonaná zaživa)

 ŽUBY VON!

Človek by si pomyslel, že prežívam nejakú traumu z rozchodu s nejakým chalanom. OMYL! (nad tým som sa pravdupovediac ešte nikdy netrápila :D)
Vytrhli mi zub! Moje zlatíčko. Strašne mi chýba. Zostalo po ňom iba prázdne miesto.
Ale nebolelo to! Večer pred tým som bola maximálne zrútená. Nevedela som, či sa mám smiať alebo plakať. Môj panický strach zo zubára ešte tak celkom nevyprchal. Zatiaľ som sa odvážila maximálne na vŕtanie a to mi aj vtedy riadne cuká nervy.  A teraz, že zrazu trhanie?! Wat?
No ráno, myslím, že boli štyri, som sa zobudila a ... v mojej mysli som našla nejaký záchranný útes. Miesto, na ktoré sa môžem postaviť a stáť tam, až kým zub nebude bezpečne vonku. (a potom som rozmýšľala nad tým, ako to len ten Eragon robil, keď sa dostával do mysle ostatných :D)
Každopádne. Zub je vonku, ja som šťastná a zajtra ráno sa ide na ďalší! A potom dostanem strojček *radostné tance na privolanie dažďa*. Moje dva zajačie zuby sa konečne stiahnu a ja budem mať rovnátka! (akú si mám dať farbu? Rozmýšľala som nad modrou, ale segra radí obyčajnú šedú. Akú by ste si dali vy?)

K samému koncu prispevku chcem povedať, že neznášam slovo KTORÝ!!!!!! (fuck every vykričnik in this článok!). Vždy ho napíšem ako kOTrý. Že nenormálna iritácia! Práve tu sa toto špinavé monštrum snaží vyliezť na môj malý záchytný útes a strhnúť ma dole!

(Cítim náznak pesimizmu. Ja? večný optimista?! Kdežé! Pff, zlá chvíľka!)

Nerozumiem, prečo uverejňujem rubriku "PIATKOVÝ čaj s trollmi" v utorok, ale budiš. To slovo piatok, má znamenať relax. Asi. (to som si teraz vymyslela, ale znie to vierohodne :D)

!
!
!
(užívam si každý výkričník!)

streda 16. októbra 2013

KNIŽNÁ RECENZIA: Atramentové srdce (Cornelia Funkeová)

Povedzme si to na rovinu (na dlhé vyprahnuté polia plné piesku). Moje plány sú na hovno (na čokoládovú salámu s mandľami). Poviem si: "Áno, budem robiť recenzie po sériách, lebo je to tak lepšie. Nezáleží na kvantite, ale na kvalite..." Kde so vtedy mala rozum? S mojou pamäťou (Ginko som ešte stále nevyskúšala) si môžem ísť pískať (a to mi naozaj ide). Už ani ten zápisník nefunguje! Preto tu máme teraz samostatnú recenziu, kým to mám ešte všetko v čerstvej pamäti.

Meggie žije so svojím otcom v starom dome, keď sa jednej upršanej noci objaví pred ich dvermi neznámi muž. Varuje jej otca pred Kaprikornom, a preto hneď za svitania opúšťajú dom, aby si našli nový úkryt u tety Elinor. Keď otca unesú, Meggie s Elinor sa ho vyberú hľadať a len postupne sa dozvedajú o tajomstvách, ktoré pred nimi ukrýva.

  Prečítala som množstvo kníh ,ale táto je vskutku niečím nepopísateľným výnimočná. Akonáhle som uvidela jej obal, vedela som, že je to tá pravá kniha. Iná... Vtiahne Vás do víru úžasných dobrodružstiev...navždy..."

OKOM PROFESIONÁLA:


Kniha má rozhodne Nadpriemerne priemernú obálku. Niekomu by sa možno nepáčila, ale mňa dostala. Ten usporiadaný chaos s Gwin na chrbte knihy... 
Autorka ma dostala tými prirovnaniami. No to, ako som sa nad tým musela zamýšľať ma doslova vyrvalo z deja. Musela som úplne zastaviť a začať nad tým rozmýšľať. Klobúk dole! 
Väčšinou všetci vraveli, že jednotka bola príliš detinská. Mne to tak ani neprišlo. Meggie bola podľa mňa zas a znovu jedna z hrdiniek, ktoré mi nesadli... to je príliš silné slovo. Miestami som iba zatínala zuby, aby sa dej prepol na Prošnoprsta. Môj obľúbenec! Čudák ako ja. Vo filme ho dobre vystihli, akurát s tou čiernou linkou vyzeral miestami trochu... úchylne? A filmový Farid... *grc* Toho trochu nevystihli podľa mojich predstáv. Ja sa s tým zmierim.  
Ako prvý som videla film. Ten bol vzatý oveľa jednoduchšie ako kniha. V nej sa stále niekto strácal a kradol a zamykal... dosť popletené, ale aspoň nebola nuda! Vo filme to zobrali za jednoduchší koniec a vystihli to podstatné. Navyše, vo filme hral môj obľúbený herec! Brendan Fraser! Hral aj v Múmii a v Ceste do stredu Zeme. Samé Fantasy! Cez neho som vlastne prišla na Atramentové srdce a ku knihe... :O On zavinil, že som si kupovala svoju prvú knihu cez Bazár! 
Kniha ma oslovila a myslím, že je Nadpriemerne priemerná, ako aj jej obálka. Lepšie ako Záblesk (:D), menej lepšie ako Fablehaven. 

"Knihu som prečítala veľmi rýchle. Tá myšlienka postáv vystupujúcich z deja knihy ma lákala. Príbeh sa číta dobre, má spád a aj napätie."


"ZAUJÍMAVÉ, VEĽMI ZAUJÍMAVÉ"


Prečo sa to vlastne volá Atramentové srdce? V knihe to bolo pekne vysvetlené. Kaprikorn, ten hlavný zlý bol nenormálne zlý. To zarážalo aj mňa. Ja by som to nedokázala... 
Atrament je čierny ("ale atrament je modrý!"), tak ako srdce Kaprikorna. Takže názov opisuje, aká strašná zloba je v ňom, v jeho vnútri.  
Názov série, Atramentový svet, má však iný význam. Je atramentový, takže písaný. Celá séria je o Fenogliovej knihe. Atrament, kniha, atrament, kniha... 

"Prekvapila ma!!! Aj keď mám rada knihy s upírmy a fantasy bytosťami, táto kniha bola výbornou zmenou, aj keď musím uznať že tam bolo aj kúsok fantasy. Nádherná!! Teším sa na ďalšie časti..."

VIDITEĽNE INÁ!


Knižka má 464 strán, plných napínavého čítania. 
Kniha je absolútne vypredaná. Akurát na Bazoši to predáva nejaká Andrea! :O Dovoľuje si predávať pod mojím menom, aj keď vie, že ja knihy zásadne nepredávam! Myslím, že by sa meno Andrea malo trochu preriediť. Pár ich vystrieľať :D To meno vidím na každom rohu (veď aj svine keď sa premnožia, tak ich strieľajú!). 
Ak si ju teda chcete prečítať, napíšte Andrei... alebo skúste trochu prekutrať internet.  

piatok 11. októbra 2013

TAG: Liebster Award!

Bola som zapojená do tohto tagu, a to hneď na dvoch blogoch. U Veroniky a Kačč (ktorú som chcela nominovať, ale vyfúkla mi to! :)) Pustíme sa do toho!

Pravidlá: 

  • Povedz o sebe 10 vecí
  • Odpoveď na 10 otázok blogera, ktorý ťa nominoval
  • Vymyslite 10 otázok pre tých, ktorých budete nominovať
  • Nominujte blogerov, ktorí majú menej ako 200 pravidelných sledovateľov
  • Informujte blogerov, že ste ich nominovali

10 vecí o mne: 

  1. Mám takú poličku, na ktorej sa vyníma skoro celé moje bytie. 
  2. Nič čo začnem nedokončím. 
  3. Som úplný opak svojej sestry, čo znamená, že mám všetko v paži (na saláme, ako by povedal spolužiak)
  4. Z celej svojej duše neznášam hádky a ľudí, ktorí mi hovoria: *afektovane*"Dobre, nebavím s sa tebou!"
  5. Zbieram malé kalendáriky, strunky z pier, ostružliny z ceruziek a vankúše (v jednom z nich mám svoju skrýšu na cukríky).
  6. Keď som bola malá, chcela som byť chlapec.
  7. Za tých 15 rokov žitia som sa až teraz naučila mlynské kolo (konkrétne včera a mám z toho nabitú ritnú kosť)
  8. Hrám na klavír. Ako samouk sa učím kresliť a musím povedať, že to ide. Takisto sa doma učím tancovať c-wakl. 
  9. Do svojej izby chcem hojdaciu sieť na čítanie, no mama mi to nechce dovoliť (ktovie prečo).
  10. U síce mám občiansky, no vyzerám ako taká malá šiestačka (tie naše však vyzerajú ešte staršie ako ja, keď majú také lajdy obrovské!) 

Odpovede na otázky od Veroniky a Kačč:

  1. Ľutoval si niekedy, že máš blog?

    Asi nie. To hádam ani nejde, no nie? Keď nechcem písať, tak nepíšem a keď áno, tak mám na to svoj blodžík! :3
  2. Ktoré je tvoje najobľúbenejšie miesto na zemi? 

    Vedľa domu máme les. S bratrancom sme si tam urobili náš prvý bunker (ktorý nevyzerá úplne najlepšie). Je úplne vysoko a naozaj sme ho robili sami! Boli sme radi, že to vyšlo, lebo predošlé pokusy (mali sme 6) nejako nevyšli. Dokonca sme ho aj pomenovali. Súkromná horská bytovka. Odtiaľ máme výhľad na baňu a sú tam všetky naše zážitky. Toto je moje najobľúbenejšie miesto!
  3. Preferuješ zimu alebo leto? Prečo?

    Ani, ani. Najobľúbenejšie ročné obdobie je jeseň. V zime je príliš zima, všade je sneh a zo školy prichádzam pravidelne mokrá. V lete sú síce prázdniny, ale je strašné horko! Bazén je fajn, samozrejme, to áno, ale v zime zas sánky! Jeseň obľubujem preto, lebo je to všetko také medzi. Leto končí, zima začína. 15° akurát! 
  4. Najlepšia knihu, ktorú si čítal?/ Tá úplne najviac najobľúbenejšia knižná séria ktorú si schopná čítať čas od času stále znova a znova?

    To sa ma vždy pýta aj bratranec! Nedá sa mi povedať, ktorá bola najlepšia, lebo každá vyniká v niečom inom. Každá je z úplne iného odvetvia a každá má úplne iný príbeh. Ak by som si však mala predsa len vybrať, bol by to FABLEHAVEN. 1, 2 a 3 som čítala 7x. Ani raz ma to neomrzelo, no myslím, že do ďalšieho razu bude musieť prejsť ešte pekných pár rokov, aby som si to prečítala. Čo je veľa, to je veľa! 
  5. Najhoršia knihu, ktorú si čítal?

    ZÁBLESK! ZÁBLESK! ZÁBLESK!!!!!! Neznášam ho a kritizujem všade kde prídem. Precukrované! Miestami mi prišlo, že autorka to píše trochu nadradene. Napríklad vtedy, keď bola u Xaviera na návšteve a bola tam tá 15 ročná baba, ktorej meno si nespomeniem a ani nechcem. Tak tam čosi splietala so žiletkou... WTF?! V knihe o anjeloch? Prosím! Je fakt, že som od toho čakala veľa, to áno, ale čo je veľa to je veľa (druhý krát!). Ani som to nedočítala dokonca (skončila som pri kapitole: To slovo na S (čo je veľa, to je veľa!)
  6. Dostal si sa niekedy do konfliktu s niekým z blogsféry? Alebo nachádza sa tu niekto, kto ti pije krv?

    Nie som moc konfliktná. Nad idiotmi sa iba pousmievam a nechám ich tak. Navyše, cez písmenká sa dá ťažko s niekým pohádať. Nedá sa vyčítať jeho tón hlasu alebo jeho ksicht, ktorý by ma vytáčal. Stále sa čudujem, ako to moja kamarátka dokáže (skoro každý pondelok počúvam, že sa s niekým zas pohádala cez "FB") A som tu ešte dosť krátko na to, aby som sa s niekým pohádala. Ale neznamená, že keď mne nikto nelezie na nervy, že ja nikomu na nervy neleziem! Veľmi rada vytáčam ľudí. Veru tak! 
  7. Kam by si chcel ísť na vysokú?

    To je podľa môjho ešte dosť ďaleko, no na strednú by som rada šla na Umeleckú. Aaagh! Už si viem predstaviť ako robím počítačového grafika a popritom ilustrujem knihy!! 
  8. Aká bola najšialenejšia vec, ktorú si urobil?

    Také ťažké otázky! :D Ja som celku pokojný človek. Väčšinou iba tak trochu blbneme s bratrancom a so sesternicou. Berieme si vodu na kvety, pijeme ju a potom si ju pľujeme do tváre. Alebo si robíme elixíry lásky z nejakých gebuzín a potom to jeme. Alebo sa v papučiach vozíme po dlážke, ktorú sme práve umyli, lebo sa nám tam rozlial puding. So spolužiakmi sme sa raz dooblievali vodou a keď došla, tak sme po sebe začali valiť čaj. V školskej súťaži o najzaujímavejší zimný dopravný prostriedok sme sa dve spustili na kýbliku na prádlo... ale nič také, čo by stálo o nejaké konkrétne rozprávanie. To sa iba sem tam prihodí nejaká maličkosť, na ktorú sa potom spomína až dovtedy, kým sa nestane niečo nové. 
  9. Ako by si opísal školu jedným slovom?

    Škola nie je až taká zlá. Jedným slovom... to nejde. Učiteľky pretrpím a spolužiakov mám rád! A ani tie učky nie sú až také zlé, keď sú dobré! :D Napríklad naša triedna bola od šestky až po osmičku taká rašplapodľa spolužiaka humpora), že sa s ňou nedalo rozprávať. Teraz je už celkom v pohode. Smeje sa s nami na tých úchylných vtipoch, ktoré dáva spolužiak, alebo sama dáva nejaké hefty! :D
  10. Bol si spokojný s týmito otázkami alebo by si mi ich najradšej otrieskal o hlavu? 

    Boli dobré :D Poriadne sa mi zaparil mozog! 

A teraz tie od Kačč:
  1. Keby si mohla mať všetky knihy od jedného nakladateľstva, ktoré by to bolo?
    Pff! Ak by existovalo nejaké, ktoré tlačí výlučne fantasy, tak by to bolo asi to. Inak by som u seba rozhodne nechcela mať napríklad všetky knihy od ikaru. Načo by mi boli tie kuchárske knihy a detektívky a romány a všetky tie iné kone, ktoré vydal? 
  2. Aký je tvoj názor na čítanie kníh v angličtine? Praktizuješ čítanie v tomto jazyku?
    Určite by som s tým chcela začať. Moja cudzojazyčná úroveň však nie je podľa mňa dostatočne vysoká na to, aby som sa do toho pustila. Je to však výhodné. Nie všetky knihy vždy preložia do slovenčiny, takže sa to oplatí (napríklad taký Beyonders, však?) 
  3. Pozeráš sa niekedy na koniec knižky, aby si zistila koniec?
    Na poslednú stranu sa dívam, ale nie práve preto. Jednoducho je to taký zvyk. Vidieť aké je to posledné slovo. Ak by som sa dočítala niečo dôležité, tak by som sa prefackala! 
  4. Knižnica alebo kúpa kníh, čo radšej? Zdôvodni...
    Jednoznačne radšej kúpa. V knižniciach sú často v zlom stave a treba ich vracať. A nemôžem si ich dať na poličku, aby som sa nimi kochala. Navyše v tej našej nemajú dostatočný výber. Ale mám knižný preukaz! To sa cení!
  5. Tá úplne najviac najobľúbenejšia knižná séria ktorú si schopná čítať čas od času stále znova a znova?
    Odpoveď vyššie.
  6. Keď vyberáš knihu, čo si všímaš ako prvé?
    Ak vlastním Percyho Jacksna, tak je jasné, že to nie je obálka (môj názor). To je taký prvý dojem, keď sa mi dostane do rúk. či sa ku mne prisaje, alebo tam iba leží. Potom ide o dej. Ak to bude o nejakých vtákovinách, tak sa ma môže držať ako chce, aj tak ju zahodím. Určite však viem, že si nikdy nekúpim knihu, na ktorej je spredu vyfotená nejaká reálna baba. To hneď viem, že to bude o láske, lebo títo dnešní autori nevedia písať o inom...  
  7. Ublížila si niekdy nejakej knihe?
    Áno. Keď som bola malá, tak som knihy nenávidela. Neznášala som ich a čítanie. To bolo ako za trest! Často som do nich čarbala. Danku a Janku som totálne doriadila. No potom prišiel on, môjho srdca šampión... Konyvran! Nevedela som sa ho nabažiť. Potom Fablehaven... a už to išlo. Neviem prestať a už si neviem predstaviť večer, kedy si neprečítam aspoň jednu stranu pred spaním! 
  8. Koho z postáv (z knihy) by si chcela za súrodenca?
    Asi Hermionu alebo Zafiru z Eragona. Možno Newla alebo Dorena (satyrovia) z Fablehaven. Ou, ou, ou! Sama zo Som číslo štyri! Áno, áno! *poskakovanie po izbe a detinské výskanie* 
    Ten by bol najlepší. Mali by sme sa o čom rozprávať. Mali by sme spoločnú izbu a spolu by sme hľadali mimozemšťanov a čítali časopis Sú medzi nami. To chcem! Džin, do komentára mi napíš, ak budeš mať voľno! Ja viem, že to čítaš! Prosím!
  9. Na akom najneobvyklejšom mieste si čítala?
    To si pamätám! S mamou sme čakali na segru (bola externistka na vysokej). Domov to bolo ďaleko, takže sme ju tam MUSELI čakať. Ako správny knihomoľ som so sebou mala knihu. V Nitre na námestí v obednajších hodinách! Ležala som na maminých nohách a čítala Harryho Pottera 2. 
  10. Píšeš nejaký svoj vlastný príbeh, celú knihu? Ak áno, v akých kruhoch sa pohybuješ?
    Hej, píšem. Názov som ešte nedomyslela a celé je to zle. Moc sa to podobá na Eragona... ale to je iba tá taká myšlienková celková podstata. Ináč je to všetko poctivo z mojej hlavy. Aj tak sa mi to nepáči, takže začiatok a celú tú hĺbkovú myšlienku musím zmeniť. Vidím to na niečo nádejné a nové! Fatálna pecka čisto z mojej hlavy. Nechávam si to však ešte preletieť hlavou, lebo nechcem urobiť tú chybu, že to teraz začnem písať a nebudem to mať dostatočne premyslené.... 
    Ide o fantasy... čisto o fantasy. Láska bude až na konci a to bude to najviac mega prekvapenie! :D Musím to však ešte napísať. Myslím, že také tri knihy to budú... Mám čas, takže sa s tým môžem vyhrať koľko chcem. Nie je to moje povolanie. Iba taká záľuba. Na blogu si chcem ešte trochu rozvinúť vyjadrovanie a tak.  

Moje otázky pre Vás:

  1. Ako si sa dostal k blogovaniu?
  2. Aká veľká je tvoja zbierka kníh? 
  3. Najlepšia kniha akú si kedy chytil do ruky?  
  4. Najhoršia kniha na celom tvojom svete? 
  5. Čo hovoríš na knihu/film Twilight? 
  6. Pri akej príležitosti komentuješ nejaký blogový príspevok resp. čo ťa donúti k tomu, aby si príspevok okomentoval?
  7. Koľko ti trvalo,kým si získal prvých 10 pravidelných sledovateľov?
  8. Ktoré meno z kníh, ktoré si prečítal sa ti najviac páči?
  9. Koho z knižných postáv by si chcel za súrodenca?
  10. Ako asi sa podľa teba cítia mravce, muchy a pavúky, keď sú také malé a my takí veľkí? 

Vybratí účastníci:


Poteším sa, keď sa nominovaní aj nenominovaní zapoja do tagu. Veľa šťastia v odpovedaní! Poriadne sa rozpíšte. Som zvedavá! 

streda 2. októbra 2013

KLÁBOSENIE: Bežecký výkon

Pamätám si to úplne presne. Bol utorok. Zaspala som, a tak som si musela švihnúť. Dnes bol veľký deň. Nešla som do školy, ale na súťaž. Na bežeckú súťaž! Ja! Gratulujem pani učiteľke, že zvolila toho najzdatnejšieho žiaka z celej školy! 
Chladné ráno ma presviedčalo, aby som tam nechodila. Pre spresnenie, je to cezpoľný beh. V takýchto prípadoch som ako Gimli z Pána prsteňov. "Na přespolní běhy nejsem. My trpaslíci sme od přírody sprinteri. Nebezpeční na krátkou vzdálenost!"  
Takže som teraz stála na cieľovej čiare a rozmýšľala, nad čím asi tak rozmýšľajú ostatné baby. Mojim cieľom bolo neskončiť posledná. Začiatok bol fajn. Šli sme dole kopcom... náhle sa to zmenilo a odrazu sme šliapali do prudkého kopčiska. To bolo celkom fajn. Jedna baba si potrebovala odpočinúť, a tak som bola predposledná. Všetko šlo podľa plánu. Za pár sekúnd mi však došiel dych a svaly. Bola som nútená zastaviť, takže ma sa objavila na konci rebríčka. Kopec som si pekne vykráčala s úsmevom na tvári, kým nejaká baba v zelenej mikine neprešla cieľovou čiarou. Podotýkam, že som práve začínala. Predo mnou čakal ešte pekný kilometer kľukatého terénu (ako to tá mrcha stihla tak rýchlo?).  
Po celej trase boli rozostavaní chalani v oranžových reflexných vestách.
Prvý: "Nevzdávaj to." 
Druhý: "Ešte kúsok. Snaž sa!" (Myslela som, že ho kopnem do riti)
Tretí: "Pobehni!" 
Štvrtý: "Sprav si skratku tadiaľto. Aj tak si posledná!" 
Piateho a posledného som iba v tichosti prebehla. Posledná prekážka: zbehnúť z kopca. Predposledná baba práve prebehla cieľom. Už to bolo aj tak jedno. Pomalým behom som chodila raz doprava a raz doľava. Neviem, terén sa mi zdal nestabilný! :D. Už aj to ma omrzelo a to som bola v polovici kopca. Tak som sa rozbehla dole plnou rýchlosťou s rukami nad hlavou v znamení víťaza. 
Konečne pod kopcom! Zvalila som sa na zem a dychčala ako besný pes. Z okolia som počula smiech. Nie posmešný, jednoducho zábavný. 
Prišla ku mne organizátorka a povedala: "Prepáč, ale cieľ je až tam."
Pozrela som sa na ňu. Bolo to o päť metrov ďalej. Dala som sa na štyri a preplazila som sa cieľovou čiarou. Veď som bola aj tak posledná! Pomohlo jej to? 
Prišiel ku mne chalan z  našej obce (v našej obci máme dve školy: dedinčársku a vršársku. On chodil do tej dedinčárskej a ja do vršárskej. Bol to zároveň aj môj sused). "Tam hore si zdolávala nejaké neviditeľné prekážky, keď si chodila hore dole?" 
"Pripadalo mi stereotypné ísť jednoducho rovno."
Každý sa tam na mne kosil. Nevadilo mi to. Jednak nie som jedna z tých, ktorým záleží na tom, čo si o ňom myslia a dvojak, naša vršárska škola nie je pre krehké dievčinky, takže mi bolo srdečne u riti, že som skončila na 22. mieste z 22. (V dedinčárskej škole by sa dievčence rozplakali a rozmazali si špirálu a potom by sa totálne strápnili. OMG! (naozaj neznášam toto slovné spojenie. znie to ako: Olíž Mi Gule)). 

Ak by sme mali situáciu fotoggraficky zdokumentovať podľa mojich pocitov, vyzeralo by to takto: 


Najprv nás vypustili ako závodné psy,


Cítila som sa sviežo a cool! Všetko išlo podľa plánu.


Ako to povedať... radosť ma prešla a začala som fučať.


Všetko ma začalo bolieť a všetci ma obehli jedným krokom.


Všetci boli vpredu a ja som si kráčala stredom lúky, sťa po vyprahnutej púšti.


Vyrazila som zo seba poslednú šťavu...


... a víťazoslávne zdvihla ruky nad hlavu ako Sagan!


Vytešená, že je koniec som sa hodila o zem.


Po upozornení som sa doplazila do cieľa...


...a myslela som si, že zdochnem!


Celkovo som si deň užila a vôbec mi nevadilo, že som skončila posledná. Aspoň bola sranda! Učiteľka neminy ma úplne prekvapila, keď vošla do triedy a povedala mi: "To bolo teda pekné fopa!" a hodila po mne takým pohľadom, že som všetko pokazila, že mi je to strašne ľúto, a že mi týmto zapichne nôž do chrbta, že sa začervenám a pôjdem plakať alebo čo.  
"No a čo! Šla by som ešte raz, pančelka!" vrhla som na ňu ten najľahostajnejší pohľad aký som vedela s takým jemným úsmevom. Brala to príliš vážne! No jéjo! Tak som posledná! Boli tam samí známi, skoro všetkých som poznala, oni poznali mňa natoľko dobre, aby vedeli čo som zač a prečo som skončila posledná. 

Dúfam, že sa vám prvý diel páčil a že si prečítate aj ďalší. A čo Vy? Tiež ste prehrali v nejakej súťaži? Alebo ste vyhrali? Budem rada ak mi napíšete do komentára vaše skúsenosti so súťažami!   


piatok 26. júla 2013

(NÁ)MESAČNÍK: Strach

Každý sa niečoho bojí. Môže to byť niečo imaginárne, ako sú strašidlá pod posteľou. Niekto má strach z úplne banálnych vecí, napríklad pavúky. Takýmto prípadom sa hovorí fóbia.
Áno, klaustrofóbia a ... ďalšie nepoznám. 
Ale prečo máme strach? Skúsime si zobrať príklad z mojej fóbie. Zubárka, vŕtačka, bolesť. Bolesť. Prečo sa bojím? Lebo mám strach. Lebo som jedného pekného jesenného rána vošla do svojej triedy a na moju psychiku sa nalepila myšlienka strachu o moje zuby. Brutálne popísané prežité udalosti mojich spolužiakov ma donútili aby som sa bála bolesti. Bolesť. Tá bolesť, ktorú prežili moji kamaráti, nie ja. Tá bolesť, ktorá sa ešte ani nestihla prejaviť, ale môj mozog sa rozhodol, že ju sa jej bude vyhýbať až dovtedy, kým ma naozaj nezačnú bolieť zuby.

utorok 23. júla 2013

(NÁ)MESAČNÍK: Behanie v snoch

Určite sa vám už niekedy stalo, že ste v sne potrebovali niekam ujsť. No nemohli ste. 
Za vami sa práve ženie tornádo a vaše nohy sa ani za toho jeleňa rozhýbať. Prečo?

Moja skromná teória je veľmi jednoduchá. Keď beháte v skutočnosti, váš mozog automaticky vysiela pokyny aby sa nohy hýbali a utekali. Vtedy je to veľmi jednoduché a ani si to neuvedomujete. 
Ale ako vyslať signál do hlavy v spánku? Jednoznačne je to ťažšie ako v skutočnosti. Nie, že musíte vyslať pokyn, vy si dokonca musíte predstaviť, ako ho vykonávate. A to sa v snoch robí ťažko, keďže naplno neovládate svoje zmysly. 

Ako sa teda mám rýchlejšie pohybovať v snoch? A je to možné? 
Ak ja potrebujem rýchlo ujsť alebo sa premiestniť z miesta na miesto v krátkom čase, používam ruky. 
Áno, znie to čudne, no funguje to. Počas noci sa mi naskytla zaujímavá situácia a ja som si uvedomovala, že je to iba sen. A práve vtedy som musela ujsť jednému robotovi, ktorý mi chcel ukradnúť zázračný zmenšovací kameň. Uvedomila som si, že ma niečo ťahá hore a to mi bránilo v rýchlom behu. Skúsila som sa uvoľniť. Prevrátilo  ma to hore hlavou, akoby som bola v beztiažnom prostredí. A práve vtedy som si spomenula na moju starú dobrú fintu. Bola som ako vo vesmíre a využila som to. Rukami som sa zachytávala trávy a odrážala sa vpred. Zároveň som kmytala nohami a utekala som podstatne rýchlejšie ako v realite. Znie to komplikovane, ale funguje to.
Tak, dúfam, že vám moje objavy aspoň trochu pomohli k tomu aby vás nezožral nejaký dinosaurus.